Lekárka vysvetľuje, ktoré návyky môžu urýchliť šedivenie vlasov: Genetika nie je jediný faktor

Šediny sa najčastejšie objavujú najprv v oblasti spánkov a následne sa postupne rozširujú po celej pokožke hlavy, pričom zátylok býva postihnutý ako posledný. Ochlpenie na tvári a tele zvyčajne šedivie neskôr.

Hoci je šedivenie prirodzené, v spoločnosti je stále často stigmatizované – najmä kvôli nerealistickým štandardom krásy, ktoré sú vnucované ženám aj mužom. K prelomeniu tejto stigmy prispelo množstvo celebrít, ktoré sa verejne objavili so šedinami, vrátane herečiek Emmy Thompson, Jennifer Aniston, Jane Fondy či Andie MacDowell. Španielska kráľovná Letizia tiež nosí účesy, kde šediny prirodzene splývajú s jej hnedými kučerami.

Dr. Misra-Sharp poukazuje na faktory, ktoré okrem genetiky môžu proces šedivenia urýchliť:

„Hoci výskyt šedín je prevažne geneticky podmienený, svoju úlohu môžu zohrať aj zlozvyky ako fajčenie. Rovnako aj niektoré výživové nedostatky – napríklad nízka hladina vitamínu B12 alebo železa – ako aj problémy so štítnou žľazou či autoimunitné ochorenia. Nepriaznivý vplyv môže mať aj stres, časté používanie fénov a žehličiek na vlasy či nadmerné farbenie vlasov,“ uviedla.

Ak vám vlasy začnú šedivieť náhle alebo veľmi skoro, je vhodné poradiť sa s lekárom. Najskôr si však prejdime všetky možné príčiny:

Najčastejšou príčinou je genetika. Ak vaši rodičia či starí rodičia začali šedivieť v skorom veku, je pravdepodobné, že sa to stane aj vám. Tento jav sa často dedí a prejavuje sa podobným spôsobom naprieč generáciami.

S pribúdajúcim vekom sa bunky produkujúce pigment (melanín) v korienkoch vlasov spomaľujú a napokon prestávajú fungovať. Keď tieto bunky zaniknú, vlasy dorastajú šedivé alebo biele.

Stres sám osebe nie je priamou príčinou šedín, no dlhodobý stres môže ovplyvniť správanie pigmentových buniek. Výskumy naznačujú súvislosť medzi vysokou hladinou stresu a rýchlejším výskytom šedín.

Viaceré štúdie preukázali, že fajčenie môže urýchliť šedivenie. Predpokladá sa, že fajčenie zvyšuje oxidačný stres v tele, čím poškodzuje bunky zodpovedné za tvorbu pigmentu vo vlasoch.

Nedostatok vitamínu B12, železa, medi či vitamínu D môže u niektorých ľudí spôsobiť predčasné šedivenie. U zdravých jedincov to nie je bežné, no ak máte podozrenie, oplatí sa dať si skontrolovať hladinu týchto živín.

Autoimunitné ochorenia (napr. vitiligo) alebo poruchy štítnej žľazy môžu narušiť tvorbu pigmentu. V takýchto prípadoch sa šediny môžu objaviť náhle a nerovnomerne.

„Neexistuje vedecky overený spôsob, ako šedinám úplne predísť alebo ich zvrátiť, no môžete podniknúť kroky na spomalenie procesu. Základom je pestrá strava bohatá na vitamíny skupiny B, železo, zinok a bielkoviny,“ odporúča Dr. Sharp.

Ďalej zdôrazňuje význam zdravého životného štýlu: „Odvykanie od fajčenia je zásadným krokom, ktorý môže prispieť k zdraviu vlasov aj pokožky tým, že zníži oxidačný stres v tele. Rovnako dôležitá je regulácia stresu, šetrné zaobchádzanie s vlasmi (vyhýbanie sa častému farbeniu a používaniu vysokých teplôt pri úprave vlasov) a v prípade potreby aj užívanie výživových doplnkov.“

To, kedy sa u človeka objavia prvé šediny, závisí do veľkej miery od etnického pôvodu.

„Ľudia európskeho pôvodu zvyčajne zaznamenajú prvé šediny okolo 30. roku života, Ázijci v druhej polovici tridsiatky a ľudia afrického pôvodu okolo štyridsiatky,“ uviedla Dr. Misra-Sharp.

Dodáva: „Ak sa šediny objavia pred 20. rokom u belochov, pred 25. u Ázijcov alebo pred 30. u ľudí afrického pôvodu, považuje sa to za predčasné šedivenie.“

Lekári často spomínajú nepísané pravidlo, podľa ktorého môže mať človek do päťdesiatky šedivú až polovicu vlasov.

Farba vlasov má pritom vplyv na to, ako rýchlo si šediny všimneme – sú totiž výraznejšie pri tmavých vlasoch.

„Ľudia so svetlými vlasmi (napr. blondínky) môžu o pigment prichádzať rovnakým tempom, no zmena farby je menej nápadná, a preto si šediny všimnú neskôr,“ uzatvára lekárka.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.