- Najčastejšie črty psychopatov sú egoizmus, chladnokrvnosť, ale aj šarm
- Psychopati sú najviac zastúpení v oblasti technológií a digitálneho priemyslu
- Medzi profesiami s najmenším výskytom psychopatov sú terapeuti a učitelia
Kevin Dutton upozorňuje, že pojem „psychopat“ netreba chápať podľa hollywoodskej predstavy, teda ako sériového vraha, ale ako človeka, ktorý neprejavuje alebo vôbec nemá schopnosť cítiť emócie, ani sa nedokáže identifikovať s inými ľuďmi či naviazať s nimi kontakt, píše Forbes.
Vo výsledkoch Duttonovho výskumu sa uvádza, že psychopati sú najviac zastúpení v oblasti technológií a digitálneho priemyslu.
Psychológ Kevin Dutton z Katedry experimentálnej psychológie na Oxfordskej univerzite uskutočnil výskum medzi britskou populáciou, aby zistil, ktoré profesie majú najvyšší výskyt psychopatických čŕt.
TOP 10 profesií s najväčším výskytom psychopatov
Na prvom mieste sa umiestnili riaditelia a manažéri, nasledovaní právnikmi, mediálnymi osobnosťami (s dôrazom na hercov a hudobníkov), obchodníkmi, chirurgmi, novinármi, policajtmi, kňazmi, kuchármi a štátnymi zamestnancami.
Mnohé z týchto povolaní zodpovedajú profilu, ktorý podľa Duttona najviac priťahuje psychopatov. Medzi základné črty psychopatov totiž patrí silné ego, egocentrizmus, nebojácnosť, chladnokrvnosť a šarm – vlastnosti, ktoré sú zároveň často spájané s úspechom.
Psychopati zarábajú menej a sú menej úspešní
Štúdia publikovaná v britskom akademickom časopise Journal of Business Ethics však uvádza, že psychopati vo vysoko platených profesiách ako právnici alebo manažéri sú často menej úspešní než ich kolegovia. Zarábajú menej a aj ich osobné vzťahy sú menej stabilné a funkčné.
Povolania s najnižším výskytom psychopatov:
Na druhej strane, Dutton zostavil aj zoznam profesií, kde sa psychopatické osobnosti vyskytujú najmenej.
Ide o zdravotnícky personál, terapeutov, kaderníkov, pracovníkov v oblasti starostlivosti a krásy, učiteľov a profesorov, ľudí, ktorí sa venujú kreatívnemu písaniu, a tých, ktorí sa venujú charitatívnej práci.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.