Magazín
Podľa štúdie Americkej psychologickej asociácie dnes ľudia v strednom a vyššom veku vnímajú začiatok staroby výrazne neskôr než ich rovesníci pred niekoľkými desaťročiami. Výskum vychádza z údajov získaných od 14 056 respondentov v rámci dlhodobého nemeckého prieskumu zameraného na starnutie.
Štúdia publikovaná v časopise Psychology and Aging sledovala skupinu ľudí narodených v rokoch 1911 až 1974, ktorí odpovedali na otázku, kedy podľa nich začína staroba. Účastníci boli opakovane skúmaní až osemkrát počas obdobia 25 rokov, vo veku od 40 do 100 rokov.
Respondenti narodení v roku 1911 považovali vo veku 65 rokov za začiatok staroby vek 71 rokov. Naopak, tí, ktorí sa narodili v roku 1956 a mali takisto 65 rokov, uvádzali začiatok staroby až vo veku 74 rokov.
Zároveň výskum ukázal, že vnímanie začiatku staroby sa u jednotlivcov postupne posúva aj počas ich života. Napríklad 64-ročný účastník považoval starobu za začínajúcu priemerne vo veku 74,7 roka, no keď dosiahol 74 rokov, jeho hranica začiatku staroby sa posunula na približne 76,8 rokov.
V priemere sa vnímaný začiatok staroby posunul o približne jeden rok na každé štyri až päť rokov reálneho starnutia. Štúdia taktiež potvrdila, že ženy vnímajú začiatok staroby v priemere o dva roky neskôr ako muži. Zistilo sa tiež, že osamelosť, horší zdravotný stav a subjektívne vnímanie veku sú spojené so skorším vnímaním nástupu staroby.
Čo za tým stojí?
„Priemerná dĺžka života sa zvýšila, čo pravdepodobne prispieva k posunu vnímania začiatku starnutia na neskorší vek. Zlepšenie niektorých zdravotných aspektov v priebehu času znamená, že ľudia určitého veku, ktorí boli v minulosti považovaní za starých, už dnes tak vnímaní nie sú. Nástup staroby môže byť v ľudskej mysli oneskorený aj preto, že staroba je často považovaná za nežiaduci stav,“ vysvetľuje autor štúdie Markus Wetstein, vedec z Berlínskej univerzity.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Magazín
