- Mozog prirodzene uprednostňuje najdôležitejšie informácie a menej dôležité odsúva.
- Pamätanie mien je náročnejšie kvôli absencii logickej súvislosti medzi menom a osobou.
- Nedostatok opakovania a asociácií je hlavným dôvodom zabúdania mien.
Keď niekoho stretneme, náš mozog si ukladá množstvo informácií o danej osobe, vrátane jej mena. Avšak kvôli každodennému informačnému preťaženiu náš mozog prirodzene uprednostňuje to, čo v danom momente považuje za najdôležitejšie. Menej dôležité údaje, ako meno osoby, ktorú sme práve spoznali, odsúva do úzadia. Preto ich často rýchlo zabudneme.
Mnohí si myslia, že majú „zlé“ pamäťové schopnosti alebo že ich druhí jednoducho nezaujímajú. Psychológia však tento fenomén podrobne skúmala – od spôsobu, akým náš mozog spracováva informácie, až po emocionálny význam, ktorý určitým údajom prikladáme.
Napríklad profesor psychológie David Ludden z Georgia Gwinnett College vysvetľuje, že pamätanie mien funguje inak ako zapamätávanie iných typov informácií. V článku pre populárny psychologický časopis Psychology Today uvádza, že mená často nemajú logickú súvislosť s osobou, čo ich robí ťažšími na zapamätanie v porovnaní s inými údajmi ako napríklad fyzickým vzhľadom alebo profesiou.
Čo znamená, keď si nepamätáte meno?
Podľa výskumov je hlavným dôvodom zabúdania mien nedostatok opakovania a asociácií. Mozog potrebuje vytvoriť spojenie medzi novou tvárou a jej menom, čo je náročné hneď po prvom stretnutí. Ak túto asociáciu neposilníme, veľmi rýchlo vyprchá.
Jednou z efektívnych techník je opakované vyslovenie mena počas rozhovoru. Napríklad: „Teší ma, že sme sa stretli, Alexander. Čomu sa venujete, Alexander? Odkiaľ pochádzate, Alexander?“ Týmto spôsobom dávate mozgu jasný signál, že si meno má zapamätať a šanca, že ho zabudnete, je podstatne nižšia.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.