ringier

Ringier Media

Naše vnímanie času sa s rokmi mení a už dávno sa nepovažuje len za čisto subjektívny pocit. Výskumy ukazujú, že dojem, ktorý nadobúdame v zrelom veku – že náš život „dupol na plyn“ a nemá v úmysle spomaliť – nesúvisí s množstvom každodenných povinností ani s únavou. Skutočná príčina sa skrýva v spôsobe, akým funguje náš mozog.

Azet magazin

Existuje zásadný rozdiel medzi časom, ktorý meriame hodinkami, a tým, ktorý prežíva naša myseľ, tvrdí Adrian Bejan, profesor na Duke University v Severnej Karolíne a autor populárno-vedeckých kníh. Podľa neho sa ľudské vnímanie času mení v dôsledku fyzických zmien v mozgu a tele, ktoré sú prirodzenou súčasťou procesu starnutia.

Pre mozog čas nepredstavuje len čísla na ciferníku, ale súčet zaznamenaných udalostí. Čím viac nových informácií spracovávame, tým sa dané obdobie zdá „dlhšie“. Ak sa však udalosti opakujú a nevyžadujú si našu pozornosť, mozog ich prestáva registrovať.

Túto teóriu podporuje aj rad ďalších vedcov. Výsledkom je, že dni sa menia na monotónnu sériu, z ktorej si po týždni pamätáme len útržky. Subjektívne tak nadobúdame pocit, že sa čas zrýchľuje, hoci sa objektívne nič nezmenilo.

Čas v skutočnosti nezrýchľuje, to len váš mozog prepol na autopilota.

V ranom detstve je mozog v stave neustáleho objavovania. Každý deň je naplnený novými skúsenosťami, ktoré si vyžadujú analýzu a uloženie do pamäti. Aj jednoduché činnosti sú vtedy významné, pretože sa dejú prvýkrát.

Postupom času sa však menia na rutinu, ktorá nevyžaduje žiadne mentálne úsilie. S pribúdajúcimi rokmi množstvo noviniek ubúda a nastupuje „efekt opakovania“. To, čo sa nám v detstve zdalo nekonečne dlhé, sa v dospelosti komprimuje do krátkych intervalov.

Neurológovia upozorňujú, že v zrelom veku sa mnohé procesy stávajú automatickými. Mozog už nevenuje pozornosť rutinným úkonom a neregistruje ich ako samostatné udalosti. To znižuje počet „vnútorných prepínačov“ v mozgovej aktivite. Čím menej takýchto záchytných bodov máme, tým rýchlejší sa nám zdá tok času.

Svoju rolu zohrávajú aj biologické faktory. S vekom klesá hladina dopamínu, kľúčového neurotransmitera, ktorý zodpovedá za motiváciu, sústredenie, pamäť a systém odmeňovania.

Nízka hladina dopamínu ovplyvňuje schopnosť mozgu rozlišovať udalosti. Citlivosť na zmeny klesá a realita sa nám zdá menej „živá“, čo len umocňuje pocit, že dni utekajú stále rýchlejšie.

Skrytý vinník rýchleho starnutia.

Odborníci zhodne tvrdia, že starnutie nezastavíme, ale môžeme mu prispôsobiť svoj životný štýl. Kľúčom sú nové informácie:

Všetko, čo vyvedie mozog z režimu „autopilota“, zvyšuje počet zapamätaných udalostí. Podľa portálu Popular Science sú dôležité aj fyzická aktivita a emocionálna angažovanosť, ktoré stimulujú produkciu dopamínu. Čím menej noviniek do života vpustíme, tým rýchlejšie budú roky plynúť.

Naša myseľ nemeria čas objektívne, ale na základe intenzity nezabudnuteľných zážitkov. Preto je kvalita týchto vnemov oveľa dôležitejšia než ich kvantita.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

AI supported

Evergreen (OneSignal)

Proteus

Story AI assistant

Story AI assistant - Lead Facebook text

Story AI assistant - SEO title

Unsplash

pexels.com

Čas postupom života plynie rýchlejšie.

starnutie

čas

spomalenie

detstvo

dospelosť

zážitky

dopamín

Naše vnímanie času sa s rokmi mení a už dávno sa nepovažuje len za čisto subjektívny pocit. Výskumy ukazujú, že dojem, ktorý nadobúdame v zrelom veku – že náš život „dupol na plyn“ a nemá v úmysle spomaliť – nesúvisí s množstvom každodenných povinností ani s únavou. Skutočná príčina sa skrýva v spôsobe, akým funguje náš mozog.

Mozog, rutina a vnímanie času: Čo nás zrýchľuje

Prečo v dospelosti letí čas rýchlejšie? Vedci radia 3 spôsoby, ako oklamať autopilota v mozgu

Prečo sa vám zdá, že čas s vekom zrýchľuje? Zistite, čo ovplyvňuje naše vnímanie plynutia dní a rokov.