ringier

Ringier Media

Tieto osoby dobrovoľne opúšťajú svoje doterajšie životy, nechávajú za sebou rodinu, priateľov a prácu, aby prijali novú identitu. Často po nich nezostane žiadna stopa, ktorá by prezradila, kam odišli. Prečo to robia?

Mnohí Japonci si v dôsledku stresu, rodinných problémov a pracovných ťažkostí želajú „vypariť sa“ alebo odísť niekam, kde ich nikto nenájde. Ďalšími dôvodmi sú nahromadené dlhy, rozvrátené manželstvá alebo tvrdá pracovná kultúra.

Mnohí Japonci považujú za neznesiteľnú hanbu, ak zaťažia rodinu dlhmi, rozvodom alebo odchodom z práce, čo im ponecháva len niekoľko možností. Jednou z nich je aj stať sa „johatsu“, teda úplne zmiznúť zo svojho doterajšieho života.

Jedným z dôvodov fenoménu je aj tvrdá pracovná kultúra.

Existujú dokonca špecializované agentúry, ktoré pomáhajú jednotlivcom zmiznúť, najčastejšie v určitých mestských štvrtiach, ako sú Sanya v Tokiu alebo Kamagasaki v Osake. Tieto oblasti sú známe tým, že prijímajú ľudí bez dokladov a identity.

Mnohí zo zmiznutých žijú v chudobe a ich jediným zdrojom príjmu sú slabo platené práce, ktoré sú často spojené s organizovaným zločinom.

Azet magazin

Hiroki Nakamori, japonský sociológ, ktorý tento fenomén študuje už mnoho rokov, hovorí, že termín „johatsu“ sa začal používať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď si ľudia uvedomili, že najjednoduchšie je zmiznúť z vlastného života, a to kvôli sebe aj rodine.

„V Japonsku je jednoducho ľahšie sa vypariť. Polícia nezasiahne, pokiaľ nemá podozrenie na zločin alebo nehodu. Jediné, čo môže rodina urobiť, je zaplatiť súkromného detektíva, čo je ale veľmi drahé,“ uvádza Nakamori pre BBC.

Japonská štvrť. (Ilustračný obrázok)

Jediné, čo môžem, je pýtať sa v márnici

Súkromie je v Japonsku veľmi strážené, takže ľudia, ktorí sa rozhodnú stať „johatsu“, sa môžu skryť bez obáv z odhalenia. Nemusia sa vyhýbať bezpečnostným kamerám a môžu používať karty v bankomatoch, pretože členovia rodiny nemajú prístup k videozáznamom a transakcie v bankomatoch nie sú sledované.

Niektorí volajú po zmene zákonov. „S kriminálnikmi aj stalkermi sa zaobchádza rovnako ako s rodičmi, ktorí hľadajú svoje nezvestné deti. Podľa súčasného zákona môžem len zisťovať, či nie je telo môjho syna v márnici,“ vysvetľuje matka 22-ročného mladíka, ktorý „zmizol“.

Fenomén je v krajine tak rozšírený, že existujú aj spoločnosti špecializované na pomoc ľuďom pri zmiznutí. Sú známe ako služby „nočného sťahovania“ a pomáhajú potenciálnym „johatsu“ plánovať útek. Okrem toho poskytujú aj dočasné ubytovanie na tajných miestach.

Majiteľ jednej takejto spoločnosti uvádza, že cena závisí od množstva vecí, ktoré si človek so sebou vezme, od vzdialenosti úteku a načasovania odchodu. Ceny sa pohybujú od 450 do 2600 dolárov.

Ak si klient berie so sebou deti alebo uteká pred veriteľmi, cena automaticky stúpa. Majiteľ dodáva, že s jeho pomocou sa každý rok stane „johatsu“ 150 až 200 ľudí.

Pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť platené služby alebo si jednoducho chcú naplánovať útek sami, existujú aj verejne dostupné príručky s názvami ako „Dokonalé zmiznutie: Resetujte svoj život“ alebo „Kompletná príručka k zmiznutiu“.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.

Evergreen (OneSignal)

Proteus

Unsplash

Obyvatelia Japonska často pociťujú túžbu „vypariť sa“.

zaujímavosti

japonsko

zmiznutie

utek

Každoročne v Japonsku zmiznú bez stopy desaťtisíce ľudí. Ide o fenomén známy ako „johatsu“, čo v preklade znamená „vyparenie“ alebo „ľudia, ktorí sa vyparili“.

Tieto osoby dobrovoľne opúšťajú svoje doterajšie životy, nechávajú za sebou rodinu, priateľov a prácu, aby prijali novú identitu. Často po nich nezostane žiadna stopa, ktorá by prezradila, kam odišli. Prečo to robia?

V Japonsku miznú desaťtisíce ľudí. Toto sa skrýva za fenoménom „johatsu“