SITA

sita.sk

Slováci majú čoraz menej detí a verejná diskusia sa už roky točí okolo jednej zásadnej otázky: je dôvodom nedostatok peňazí, alebo práve rastúce bohatstvo spoločnosti? Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jana Valachyová a Martin Šuster vo svojom komentári upozorňujú, že odpoveď je oveľa zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Azet magazin

Na jednej strane totiž platí, že bohatšie krajiny majú spravidla nižšiu pôrodnosť. Slovensko nie je výnimkou. Kým populácia postupne bohatla, fertilita dlhodobo klesala. V roku 2023 dosiahla úroveň 1,49 dieťaťa na ženu a v roku 2025 dokonca klesla pod hranicu 1,4. To je výrazne pod úrovňou potrebnou na prirodzenú obnovu populácie, ktorá sa pohybuje okolo 2,1 dieťaťa na ženu.

Analytici upozorňujú, že podobný trend vidíme vo väčšine rozvinutých krajín. Ako spoločnosť bohatne, rodí sa menej detí. Neplatí to síce úplne vždy a existujú výnimky, hlavný trend je však podľa nich jasný.

Zaujímavejšia otázka však podľa odborníkov znie inak: platí tento vzťah aj pri jednotlivých rodinách? Inými slovami, majú bohatší ľudia menej detí než chudobnejší?

Práve tu sú výsledky oveľa menej jednoznačné. <a href="https://sita.sk/tag/analyza/" id="f682974d-b055-4fbe-8d15-6302cec2084c">Analýza</a> slovenských mikroúdajov totiž ukazuje, že samotný príjem domácností nemá výrazný vplyv na počet detí. Pri väčšine rodín s priemerným a nadpriemerným príjmom sa počet detí pohybuje stabilne medzi dvoma až 2,2 dieťaťa.

Chudobnejšie rodiny často deti odkladajú

Určitý vzťah medzi príjmom a pôrodnosťou sa ukazuje najmä pri domácnostiach s veľmi nízkymi príjmami. Rodiny, ktoré mesačne hospodária s menej než približne 900 eurami, majú v priemere menej detí a s rastúcim príjmom ich počet rastie.

Práve v tejto skupine sa podľa analytikov potvrdzuje tvrdenie „Nemôžeme si dovoliť viac detí“. Zároveň však upozorňujú, že ide o pomerne malú skupinu domácností, v ktorej sú často zastúpení nezamestnaní alebo rodiny v hmotnej núdzi.

Pri vyšších príjmových skupinách sa situácia komplikuje. V niektorých prípadoch totiž môže fungovať opačný efekt – nie vyšší príjem vedie k menšiemu počtu detí, ale viac detí spôsobí pokles príjmu domácnosti. Dôvodom býva rodičovská dovolenka, dlhší pobyt matiek mimo trhu práce či nižšie kariérne príležitosti po návrate do zamestnania.

Analytici upozorňujú aj na ďalší dôležitý faktor. Ak už pár jedno dieťa má, pravdepodobnosť ďalšieho potomka zostáva pomerne vysoká bez ohľadu na príjem.

V manželstvách sa priemerný počet detí stabilizuje nad hranicou dvoch detí a aj mimo manželstva sa k tejto úrovni približuje. Pri mladších generáciách však vidieť trend odkladania rodičovstva do vyššieho veku, najmä pri finančne silnejších pároch.

Podľa autorov analýzy to naznačuje, že finančné stimuly na druhé či tretie dieťa nemusia automaticky zvyšovať pôrodnosť. „Javí sa teda, že politiky podporujúce druhé, tretie či štvrté dieťa zvýšením príjmu či daňovými úľavami môžu mať skôr záporný efekt na natalitu,“ upozorňujú analytici.

Významným faktorom je podľa odborníkov aj pokles počtu manželstiev. Ženy v manželstve majú totiž vo všetkých vekových skupinách viac detí než slobodné ženy alebo ženy bez formálneho partnera.

Analýza preto naznačuje, že časť klesajúcej pôrodnosti súvisí práve s menšou ochotou mladších generácií vstupovať do manželstva a zakladať rodiny v skoršom veku.

Peniaze podľa odborníkov problém nevyriešia

Komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň spochybňuje predstavu, že vyššie dávky automaticky zvýšia pôrodnosť. Pokles fertility podľa analytikov pravdepodobne súvisí skôr s hlbšími spoločenskými zmenami – vyšším vzdelaním žien, zmenami životného štýlu, pokrokom medicíny či silnejším sociálnym zabezpečením v starobe.

To však podľa nich neznamená, že štát nemá podporovať rodiny. Sociálna politika má podľa autorov stále dôležitú úlohu pri znižovaní chudoby a pomoci jednorodičovským domácnostiam.

Odborníci zároveň pripomínajú, že rodinné dávky na Slovensku sú dnes nastavené takmer plošne. Lepšie zacielenie pomoci na nízkopríjmové rodiny by podľa nich mohlo priniesť úspory verejným financiám alebo vyššiu podporu tým domácnostiam, ktoré ju potrebujú najviac.

Ak chce Slovensko zvýšiť pôrodnosť, cesta podľa analytikov vedie skôr cez vytváranie priaznivejších podmienok pre rodiny než cez jednorazové finančné bonusy.

Štát by sa mal podľa nich sústrediť na dostupné škôlky a jasle, kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre matky či flexibilnejší pracovný trh. Dôležitá je aj dlhodobá stabilita opatrení, aby mladé páry mali istotu pri rozhodovaní o rodičovstve.

„Rozhodnutie mať dieťa je už nezvratné,“ upozorňujú analytici s tým, že rodinná politika musí byť predvídateľná a dôveryhodná.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://sita.sk/vofinanciach/peniaze-vraj-nestacia-odbornici-vysvetlili-preco-slovaci-nechcu-deti/" id="22c202b4-f397-4469-aa50-e730877585ea" target="_blank">sita.sk</a>

iStock

Slovensko vymiera a dávky podľa expertov problém nevyriešia.

Peniaze vraj nestačia. Odborníci vysvetlili, prečo Slováci nechcú deti

Správne pranie pomáha športovému oblečeniu zachovať si funkčné vlastnosti aj po mnohých tréningoch.

Športové oblečenie potrebuje špeciálnu starostlivosť: Tieto chyby ho môžu zničiť už po jednom praní

Pokojný začiatok rána bez stresujúcich podnetov môže byť dôležitý najmä vo vyššom veku. 

Najhorší ranný zvyk. Po 50. roku života môžu byť následky vážne

Väčšina z nás raňajkuje v zhone.

Koľké z nich robíte pravidelne aj vy? Týmito 8 rannými zlozvykmi si podľa lekárov ničíte trávenie

Voda je základ života.

Pijete vodu, ktorá ležala celú noc na stolíku? Pozor na tento nenápadný zlozvyk, kvôli ktorému prehĺtate množstvo baktérií

Rozchod či rozvod prináša množstvo praktických výziev. Ak viazne komunikácia, o bývaní, majetku aj starostlivosti o deti rozhodujú presné právne pravidlá.

Chcete sa rozviesť, no partner nesúhlasí? Pozrite sa, čo musíte urobiť pri odlúčení a ako si ochrániť peniaze aj deti

Menší okruh priateľov nemusí byť znakom osamelosti, ale môže súvisieť so selektívnejším prístupom k vzťahom a väčšou emocionálnou zrelosťou. (Ilustračný obrázok)