SITA

sita.sk

Na jeseň sa pod jabloňami často vytvorí doslova koberec ovocia. Niektoré plody spadli počas vetra, iné napadol hmyz, ďalšie začali hniť ešte na strome. Po skončení zberu už záhradkár nemusí mať chuť zbierať zo zeme každé posledné jablko. No jesenné upratovanie pod ovocnými stromami však môže ovplyvniť ich zdravotný stav v ďalšej sezóne. Osobitnú pozornosť si zaslúžia popadané jablká, ktoré vykazujú známky hniloby, poškodenia alebo chorôb. Nejde pritom o to, že by jeden zabudnutý zdravý plod znamenal pohromu. Problém nastáva vtedy, keď pod stromami zostávajú celé týždne nahnité a napadnuté plody.

Azet magazin

Prečo nenechávať nahnité jablká pod stromom?

Rozkladajúce sa <a href="https://sita.sk/tag/ovocie/" id="6c01788a-0a0e-4770-b6dd-74b7bacd3537">ovocie</a> je prirodzenou súčasťou ekosystému. V záhrade, kde sa však snažíme každoročne dopestovať zdravú úrodu, môže byť situácia komplikovanejšia. Choré rastlinné zvyšky môžu pomáhať niektorým patogénom prežiť obdobie medzi dvoma vegetačnými sezónami. Problémom môžu byť aj plody napadnuté škodcami, ktorých vývojový cyklus môže pokračovať v opadanom ovocí alebo následne v pôde. Preto je vhodné na jeseň urobiť pod jabloňami poriadok. Neznamená to sterilne vyčistiť každý centimeter záhrady. Ide skôr o jednoduchú prevenciu: odstrániť potenciálny zdroj problémov skôr, ako dostane príležitosť prezimovať.

Pozor na moniliózu a „mumifikované“ plody

Jedným z dôvodov, prečo popadané jablká pravidelne zbierať, je monilióza (hnedá hniloba), respektíve moníliová hniloba plodov. Na napadnutom jablku sa môže objaviť hnedá hniloba a typické svetlé vankúšiky, ktoré sa často vytvárajú v sústredných kruhoch. Plod postupne hnije, zosychá a môže sa zmeniť na tvrdú „múmiu“. Takéto plody niekedy spadnú na zem, ďalšie zostávajú visieť na konároch aj po opadaní listov. A práve tie by ste nemali ignorovať. Mumifikované plody môžu slúžiť ako zdroj infekcie pre ďalšiu sezónu. Pri jesennej alebo zimnej kontrole stromov ich preto odstráňte nielen zo zeme, ale podľa možností aj z koruny.

Poznáte jablko, ktoré zvonka vyzerá relatívne zdravo, ale po rozkrojení objavíte chodbičky a poškodenú dužinu? Za časťou takýchto poškodení môže stáť obaľovač jablčný. Jeho húsenice sa živia vo vnútri plodov a napadnuté jablká môžu predčasne opadávať. Húsenica po dokončení vývoja plod opúšťa a hľadá miesto, kde sa môže ukryť. Často využíva štrbiny v kôre či iné chránené miesta. Pravidelné odstraňovanie napadnutých plodov preto patrí medzi hygienické opatrenia, ktoré môžu pomôcť obmedziť množstvo škodcov v záhrade. Samotné pozbieranie jabĺk síce problém úplne nevyrieši, ale môže byť jednou zo súčastí ochrany.

Nie každé spadnuté jablko musí skončiť v odpade

Tu je dôležité rozlišovať. Ak zo stromu spadne zdravé, nepoškodené alebo len mierne otlačené jablko, nemusíte ho automaticky vyhadzovať. Po dôkladnej kontrole ho možno rýchlo spracovať napríklad na mušt, pyré či tepelne upravené jedlá. Pri plodoch so známkami hniloby alebo plesne však buďte podstatne opatrnejší. Nahnitú časť nestačí vždy jednoducho odkrojiť a zvyšok zjesť. Pri viditeľne plesnivom či výrazne nahnitom ovocí je bezpečnejšie nekonzumovať ho. <a href="https://sita.sk/tag/popadane-ovocie/" id="fd9a78e7-b540-4728-b489-be25f0f6c9f5">Popadané jablká</a> preto pri zbere rozdeľte. Zdravé spracujte, choré a výrazne poškodené odstráňte.

Môžu ísť nahnité jablká do kompostu?

Odpoveď závisí najmä od toho, v akom stave sú a akým spôsobom kompostujete. Zdravé zvyšky jabĺk sú bežným organickým materiálom vhodným na kompostovanie. Pri ovocí napadnutom chorobami je situácia odlišná. Dobre vedený horúci kompost dokáže dosahovať teploty, ktoré ničia množstvo patogénov. Bežná záhradná kopa však často nie je dostatočne horúca vo všetkých svojich častiach a po dostatočne dlhý čas. Ak teda máte podozrenie na vážnejšie hubové ochorenie a neviete zabezpečiť správne horúce kompostovanie, napadnuté plody radšej do obyčajného kompostu nedávajte. Spôsob ich likvidácie prispôsobte miestnym pravidlám pre biologický odpad.

Pri upratovaní sa nezamerajte iba na zem. Po opadaní listov sú v korune stromu oveľa lepšie viditeľné vyschnuté a mumifikované jablká. Ak tam zostanú cez zimu, môžu predstavovať zdroj infekčného materiálu. Prejdite preto strom pohľadom a dostupné mumifikované plody odstráňte. Je to jednoduchá činnosť, ktorá zaberie pri jednom strome len niekoľko minút, no patrí k základnej hygiene ovocného sadu.

Opadané lístie môže byť ďalšou časťou skladačky

Jablká nie sú jediným materiálom pod stromom, ktorý stojí za pozornosť. Ak jabloň počas sezóny trpela chrastavitosťou, pôvodca ochorenia môže prezimovať na infikovanom opadanom lístí. Na jar sa potom pri vhodných podmienkach vytvárajú spóry, ktoré môžu infikovať nové listy.

Aj preto má význam pracovať s napadnutým lístím – odstrániť ho, rozdrviť a podporiť jeho rýchly rozklad alebo zvoliť iný vhodný spôsob podľa rozsahu ochorenia a spôsobu hospodárenia v záhrade.

Ak strom počas leta vyzeral zdravo, netreba prepadať predstave, že každý list musí zo záhrady okamžite zmiznúť. Zmyslom je najmä znižovať množstvo infikovaného materiálu.

Čakať s upratovaním až na moment, keď pod stromom leží niekoľko vedier rozkladajúceho sa ovocia, nie je ideálne. Popadané jablká je lepšie zbierať priebežne už počas dozrievania. Platí to najmä pri plodoch, ktoré opadli predčasne alebo sú viditeľne poškodené. Zároveň získate užitočnú informáciu o zdravotnom stave stromu. Ak začne veľké množstvo plodov padať ešte pred dozretím, oplatí sa pozrieť bližšie na príčinu. Môže ísť o poškodenie škodcami, chorobu, problémy s vodným režimom, príliš veľkú násadu alebo prirodzenú reakciu stromu.

Po poslednom zbere si pod stromom urobte krátku kontrolu. Pozbierajte najmä nahnité a poškodené plody a skontrolujte, či mumifikované jablká nezostali aj na konároch. Ak ste počas roka zaznamenali výraznejšie ochorenie, venujte pozornosť aj infikovanému lístiu a ďalším rastlinným zvyškom. Netreba však záhradu meniť na dokonale sterilné prostredie. Mnohé prirodzené zvyšky majú význam pre pôdu aj živočíchy. Rozdiel je medzi zdravým organickým materiálom a rastlinnými časťami, o ktorých vieme, že sú silno napadnuté chorobou alebo škodcom.

Záhradkári často začnú riešiť ochranu jabloní až vtedy, keď sa na jar objavia prvé príznaky problémov. Časť práce však možno urobiť už niekoľko mesiacov predtým. Jesenná hygiena sadu patrí medzi najjednoduchšie preventívne opatrenia. Nevyžaduje špeciálne prípravky ani drahé vybavenie – často stačí vedro, rukavice a niekoľko minút času. Ak teda pod vašou jabloňou zostali popadané jablká, najmä nahnité či napadnuté, nenechávajte ich tam len s tým, že sa do jari stratia. Rozložiť sa síce môžu, no spolu s nimi nemusí zmiznúť všetko, čo sa v nich alebo na nich nachádza.

Popadané jablká nie sú automaticky problémom, no choré, nahnité a škodcami napadnuté plody by pod stromom nemali zostávať celú zimu. Odstráňte aj mumifikované jablká z koruny, pri chorých stromoch venujte pozornosť napadnutému lístiu a zdravé opadané ovocie čo najskôr spracujte.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://sita.sk/nasvidiek/nechavate-popadane-jablka-pod-stromom-na-jar-vas-moze-cakat-neprijemne-prekvapenie/" id="194fcc2a-66bd-442b-a55d-94fc126929b2" target="_blank">sita.sk</a>

iStock

Zabudnuté jablká pod stromom nie sú neškodný odpad.

jablone

jesen

jablká

záhrada

úroda

Jablká ležiace na jeseň pod stromom môžu pôsobiť nevinne. Veď sa predsa rozložia a vrátia živiny späť do pôdy. Lenže nahnité či choré plody môžu byť zároveň miestom, kde prežívajú pôvodcovia chorôb a škodcovia. Ak popadané jablká necháte v sade až do jari, môžete im nevedomky pripraviť ideálne podmienky na ďalšiu sezónu.

Na jeseň sa pod jabloňami často vytvorí doslova koberec ovocia. Niektoré plody spadli počas vetra, iné napadol hmyz, ďalšie začali hniť ešte na strome. Po skončení zberu už záhradkár nemusí mať chuť zbierať zo zeme každé posledné jablko. No jesenné upratovanie pod ovocnými stromami však môže ovplyvniť ich zdravotný stav v ďalšej sezóne. Osobitnú pozornosť si zaslúžia popadané jablká, ktoré vykazujú známky hniloby, poškodenia alebo chorôb. Nejde pritom o to, že by jeden zabudnutý zdravý plod znamenal pohromu. Problém nastáva vtedy, keď pod stromami zostávajú celé týždne nahnité a napadnuté plody.

Tajomstvo zdravých jabloní začína na jeseň: Túto jednu vec urobte s popadanými plodmi ešte pred zimou

Mapa znázorňujúca bod Nemo v južnom Tichom oceáne, najvzdialenejšie miesto od pevniny. Červený kruh vyznačuje vzdialenosť k najbližším pevninám.

Najosamelejšie miesto na Zemi. Astronauti sú tu bližšie než ktorýkoľvek človek na pevnine

Štýlová premena bez skracovania dĺžky.

Túžite po zmene účesu, no nechcete si výrazne skracovať vlasy? Tieto 3 typy ofiny pristanú každej žene

Génius, ktorý obral Rusov o úspory a zdevastoval ekonomiku.

Génius, ktorý obral Rusov o úspory a zdevastoval ekonomiku. Potom to skúsil znovu v Afrike

Zmenšené preplňované motory po roku 2010 pracujú s vyšším tepelným aj mechanickým zaťažením než staršie konštrukcie. 

Kedy sa autá začali kaziť? Mechanici ukazujú na rok 2010 a slovo úspora

V splachovači sa časom usadzujú vodný kameň, hrdza a ďalšie nečistoty, ktoré môžu spôsobovať zápach aj poruchy mechanizmu.

Na zanesený splachovač stačí jedna surovina z kuchyne: Zbaví ho vodného kameňa aj zápachu

Umývanie vlasov.

Umývate si vlasy len dvakrát do týždňa? Odborníčka varuje pred chybou, ktorá spôsobuje ich vypadávanie

Lekár, programátor ani prekladateľ už nebudú pracovať tak ako kedysi.

Vysokoškolský diplom vás už neochráni. Týchto 9 bežných povolaní prevezme z veľkej časti umelá inteligencia

Správne poradie pri parkovaní v kopci znie najprv ručná brzda a až potom zaradený rýchlostný stupeň. 

Zaparkujete a vypnete motor, no jeden úkon robí väčšina vodičov naopak: Auto to odnesie rozvodmi

Pravidlo 2:2:2 pre stálu iskru vo vzťahu.

Máte vo vzťahu rutinu? Známe pravidlo 2:2:2 okamžite vráti do partnerstva vášeň aj blízkosť

Pravidelné čistenie práčky pomáha predchádzať nepríjemnému zápachu a zlepšuje výsledky prania.

Vodný kameň nemá šancu: Táto surovina z kuchyne vyčistí práčku bez drahej chémie

Detail lávového poľa sopky Kīlauea na Havaji s charakteristickými štruktúrami stuhnutej lávy. Vedci nedávno zaznamenali pod touto aktívnou sopkou presun magmy, približne 130 zemetrasení a vznik nových prasklín v zemskom povrchu. (Ilustračný obrázok)