zaujimavysvet.sk

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Memory &amp; Cognition skúmala tento jav pomocou snímok obrazovky. Výsledky siedmich experimentov ukázali, že ľudia si informácie, ktoré si uložili prostredníctvom screenshotu, následne pamätali horšie.

Azet magazin

Keď si obrázok uložili, pamätali si ho horšie

Výskumníci z Binghamton University uskutočnili sedem experimentov, do ktorých sa celkovo zapojilo 892 ľudí. Účastníci počas nich obsah buď iba sledovali, alebo si z neho vytvárali snímky obrazovky.

V jednom z pokusov dostali na telefónoch 44 obrázkov umeleckých diel. Z niektorých mali vytvoriť screenshot, ostatné mali iba pozorovať. Po krátkej prestávke nasledoval test, v ktorom mali spoznať obrázky, ktoré predtým videli.

Výsledok bol pomerne jednoznačný – horšie si vybavovali práve tie diela, z ktorých si urobili snímku obrazovky.

Podobný výsledok sa objavoval aj v ďalších experimentoch, v ktorých vedci menili podmienky a pridávali rôzne pamäťové či matematické úlohy.

Mozog môže časť práce prenechať telefónu

Prečo sa to deje, zatiaľ nie je úplne jasné. Jednou z možností je, že fotografovanie alebo vytváranie screenshotu rozdeľuje našu pozornosť. Namiesto toho, aby sme sa plne sústredili na obsah pred sebou, venujeme časť pozornosti zariadeniu.

Ďalším vysvetlením je takzvané kognitívne odľahčenie. Mozog môže vynaložiť menej úsilia na zapamätanie informácie, keď „vie“, že ju máme uloženú niekde inde a môžeme sa k nej neskôr vrátiť.

Podobný princíp poznáme aj pri informáciách dostupných na internete. Ak vieme, že určitý údaj dokážeme kedykoľvek rýchlo vyhľadať, nemusíme mať takú potrebu uchovať si ho v pamäti.

Čím viac fotiek, tým menej spomienok.

Ani prísľub neskoršieho prezerania veľmi nepomohol

Vedci skúmali aj to, či výsledok ovplyvní vedomie, že sa účastníci budú môcť k uloženým obrázkom neskôr vrátiť. Niektorým povedali, že test absolvujú do 30 minút, iným, že až o mesiac. V skutočnosti boli obe skupiny testované už po desiatich minútach.

Ani tu sa neobjavil výrazný rozdiel. Obsah zachytený screenshotom si účastníci naďalej pamätali horšie ako ten, ktorý iba sledovali.

Výskum tak podporuje existenciu javu, pri ktorom samotné zachytávanie obsahu môže za určitých okolností oslabiť jeho následné zapamätanie.

Znamená to, že by sme mali prestať fotografovať?

Nie nevyhnutne. Výsledky výskumov v tejto oblasti nie sú úplne jednotné a existujú aj štúdie, podľa ktorých môže fotografovanie pamäti za určitých okolností pomôcť. Záležať môže napríklad na tom, ako fotografujeme a koľko pozornosti pritom venujeme samotnému zážitku.

Nová štúdia však pripomína, že uložená fotografia a spomienka v našej hlave nie sú to isté. Ak pri každom zaujímavom okamihu automaticky siahneme po telefóne, môžeme venovať menej pozornosti tomu, čo sa práve odohráva.

Možno teda nemusíme prestať fotografovať dovolenky, oslavy či výnimočné chvíle. Niekedy však môže byť lepšie telefón na chvíľu odložiť a udalosť si najskôr jednoducho naplno všimnúť.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://www.zaujimavysvet.sk/fotime-aby-sme-nezabudli-vyskum-vsak-ukazal-prekvapivy-paradox-nasej-pamati/" id="8a98fd6b-71d1-4379-9556-3df9605e60d5" target="_blank">zaujimavysvet.sk</a>

Magnific

iStock

Fotíme, aby sme nezabudli.

výskum

pamäť

paradox

spomienky

fotografia

Fotografie si často robíme práve preto, aby sme si dôležité okamihy uchovali čo najdlhšie. Výskumy však naznačujú zaujímavý paradox. Keď namiesto pozorného sledovania situácie siahneme po telefóne, náš mozog si z nej môže zapamätať menej.

Fotíme, aby sme nezabudli. Výskum však ukázal prekvapivý paradox našej pamäti

Túžobný pohľad z okna nemusí znamenať, že mačke niečo chýba. Bezpečné prostredie domova jej dokáže predĺžiť život aj o celú dekádu.

Pustiť mačku von alebo ju nechať v byte? Veterinári odhalili šokujúci rozdiel v dĺžke ich života!

Oblečenie nie je len otázkou vkusu, ale strategickým nástrojom úspechu.

Power Dressing: Ako nás oblečenie robí silnejšími a úspešnejšími v kariére?

Zasiahnite proti herpesu hneď na začiatku.

Prečo sa herpes objaví vždy v tej najhoršej chvíli? Zistite, ako včas zakročiť a urýchliť hojenie

Žena kráča osamote ulicou, zatiaľ čo v pozadí stojí neznámy muž. Pocit, že nás niekto sleduje, môže vzniknúť aj na základe nenápadných podnetov, ktoré mozog vyhodnotí ako možnú prítomnosť iného človeka. Niekedy však môže ísť iba o mylný dojem. (Ilustračný obrázok)

Máte niekedy pocit, že vás niekto sleduje? Vedci vysvetlili, prečo sa zrazu otočíte

Zlatistá kôrka a nadýchané vnútro. Prečo Taliani nedajú na focacciu dopustiť?

Pizza má vážneho konkurenta: Tento taliansky zázrak vyčarujete len z pár surovín

Správne vyskladaný jedálniček udrží hydinu v kondícii aj v sychravom počasí.

Sliepky vám na jeseň prestali znášať? Skúste tento trik s krmivom a hniezda budú opäť plné

Kocky ľadu sa pri tomto spôsobe polievania nechajú pomaly roztopiť na povrchu substrátu. Nemali by však ležať priamo na listoch ani stonke orchidey.

Dajte 4 kocky do kvetináča. Tento trik s orchideou používa čoraz viac ľudí

13. dôchodky budú reálne nižšie, aj keď sa ich suma nezmení. 

13. dôchodky budú reálne nižšie, aj keď sa ich suma nezmení. Strata presiahne 300 eur

Rita Levi-Montalcini v Ríme v roku 2007.

103-ročnej jej to myslelo lepšie ako v 20-ke: Cvičíte svoj mozog rovnako dobre ako slávna vedkyňa?

Pohľad do temnej hlbokej šachty pripomína extrémne podmienky, ktorým čelili vedci pri pokuse preniknúť čo najhlbšie do zemskej kôry. Kolský superhlboký vrt dosiahol rekordnú hĺbku 12 262 metrov. (Ilustračný obrázok)