logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Ako informuje <a href="https://www.sciencealert.com/astronomers-searched-33-planetary-systems-for-alien-signals-one-caught-their-attention?utm_source=chatgpt.com" id="e212122c-093f-42f2-8833-31b95edbb911" rel="nofollow">ScienceAlert</a>, pozornosť vedcov sa sústredila na systém K2-155 vzdialený približne 238 svetelných rokov od Zeme. Signál bol úzkopásmový, jeho frekvencia sa v čase mierne menila a objavil sa iba v lúči rádioteleskopu namierenom na túto hviezdu. To znie mimoriadne zaujímavo. Detailnejšia analýza však priniesla oveľa triezvejšie vysvetlenie.

Azet magazin

Do vesmíru načúval obrovský čínsky rádioteleskop

Vedci pracovali s pozorovaniami získanými pomocou čínskeho rádioteleskopu FAST, teda Five-hundred-meter Aperture Spherical Radio Telescope.

Jeho hlavná reflektorová plocha má priemer približne 500 metrov a nachádza sa v prírodnej krasovej priehlbine v čínskej provincii Kuej-čou.

Astronómovia sa tentoraz sústredili na 33 systémov s exoplanétami, ktoré boli pomocou FAST pozorované už v roku 2021 v rámci projektu SETI – pátrania po mimozemskej inteligencii.

Vedci však staršie údaje analyzovali novým spôsobom. Vyvinuli systém využívajúci strojové učenie a matematickú metódu nazývanú vlnková analýza. Jeho úlohou bolo nájsť v obrovskom množstve dát slabé úzkopásmové signály a zároveň odfiltrovať čo najviac pozemského rádiového rušenia.

A práve rušenie je pri hľadaní mimozemských signálov jedným z najväčších problémov.

Mobilná komunikácia, satelity aj lietadlá komplikujú pátranie

Naša planéta je zaplavená rádiovými signálmi pochádzajúcimi z ľudskej techniky.

Satelity, navigačné systémy, lietadlá, telekomunikačná infraštruktúra či ďalšie elektronické zariadenia môžu vytvárať rádiové rušenie, ktoré sa dostane do astronomických pozorovaní.

Niektoré z týchto signálov pritom môžu na prvý pohľad vyzerať podobne ako to, čo hľadajú vedci zo SETI.

FAST má pri ich rozlišovaní jednu veľkú výhodu. Jeho prijímač pracuje s 19 samostatnými lúčmi. Centrálny môže sledovať konkrétnu hviezdu, zatiaľ čo ďalších 18 súčasne monitoruje okolité oblasti oblohy.

Ak sa rovnaký signál objaví vo viacerých lúčoch naraz, je to silný náznak, že nepochádza zo vzdialeného bodu vo vesmíre, ale ide skôr o pozemské rušenie.

Zo 139-tisíc detekcií zostali dve mimoriadne zaujímavé

Nový systém na začiatku identifikoval až 139 127 detekcií.

Po ďalšom filtrovaní a kontrolách zostalo 803 kandidátov vhodných na podrobnejšie preverenie. Mimoriadnu pozornosť napokon získalo niekoľko udalostí vrátane dvoch úzkopásmových signálov, ktoré si vyžadovali dôkladnejšiu analýzu.

Jeden pochádzal zo smeru hviezdy Kepler-438. Tento signál však bol známy už z predchádzajúceho výskumu a vedci ho napokon vyhodnotili ako rádiové rušenie pochádzajúce zo Zeme.

Rádioteleskopy umožňujú astronómom pátrať po úzkopásmových rádiových signáloch, ktoré by mohli predstavovať technosignatúry vzdialených civilizácií. Rozlíšiť ich od pozemského rušenia však zostáva mimoriadne náročné. (Ilustračný obrázok)

Druhý prípad bol oveľa zaujímavejší.

Objavil sa v dátach získaných pri pozorovaní systému K2-155.

K2-155 je červený trpaslík vzdialený približne 238 svetelných rokov od nás.

Okolo hviezdy obiehajú tri známe planéty označované ako superzeme. Mimoriadne zaujímavá je najvzdialenejšia z nich – K2-155 d.

Jej polomer je približne 1,6-násobkom polomeru Zeme a nachádza sa v blízkosti obývateľnej zóny svojej hviezdy. Ide o oblasť, v ktorej by za vhodných podmienok mohla na povrchu planéty existovať kvapalná voda.

To však neznamená, že K2-155 d je obývateľná alebo že sa na nej nachádza život. O jej skutočných podmienkach zatiaľ vieme príliš málo.

Práve prítomnosť takejto planéty však robí z celého systému atraktívny cieľ pre pátranie po možných technosignatúrach.

V dátach z pozorovania K2-155 našli výskumníci signál označený NBS 260108.

Jeho frekvencia bola približne 1148,4167 MHz. Signál bol mimoriadne úzky a jeho frekvencia sa počas pozorovania postupne posúvala.

Takýto posun môže byť zaujímavý, pretože zdroj rádiového vysielania na pohybujúcej sa planéte alebo vo vzdialenom planetárnom systéme by sa vzhľadom na vzájomný pohyb zdroja a pozorovateľa mohol vo frekvencii mierne meniť.

Navyše sa signál objavil iba v centrálnom lúči namierenom na K2-155. V ostatných 18 lúčoch ho vedci nezaznamenali.

Na prvý pohľad tak spĺňal niekoľko vlastností, ktoré astronómovia pri potenciálnej technosignatúre hľadajú.

Dôvodom je aj skutočnosť, že extrémne úzkopásmové rádiové signály vznikajú pri prirodzených astrofyzikálnych procesoch len zriedka. Umelé vysielače ich naopak dokážu vytvárať veľmi ľahko.

Znamená to, že sme zachytili mimozemšťanov?

A práve tu prichádza najdôležitejšia časť celého výskumu.

Keď vedci signál NBS 260108 analyzovali podrobnejšie, našli niekoľko vlastností, ktoré oveľa viac podporujú vysvetlenie pozemským alebo prístrojovým rušením než mimozemským vysielačom.

Podozrivá bola napríklad jeho polarizácia. Podobné úzkopásmové signály v rovnakej oblasti frekvencií sa navyše objavili aj pri pozorovaní ďalších cieľov uskutočnenom v ten istý deň.

Výskumníci preto dospeli k záveru, že opakovaný výskyt podobných charakteristík pri rôznych pozorovaných hviezdach je nezlučiteľný s predstavou signálu, ktorý by bol jedinečne spojený so systémom K2-155.

Najpravdepodobnejším vysvetlením je preto rádiové rušenie vytvorené ľudskou technológiou alebo samotným prístrojovým systémom.

Prečo je teda tento objav vôbec zaujímavý?

Pretože práve schopnosť rozlíšiť potenciálne mimozemský signál od obrovského množstva pozemského šumu patrí medzi najväčšie problémy moderného SETI.

Nová metóda dokázala preosiať viac ako 139-tisíc detekcií a výrazne zúžiť počet signálov, ktorým sa musia astronómovia venovať manuálne.

Ak by sa raz v dátach skutočne objavil rádiový signál mimozemskej technológie, nestačilo by iba zistiť, že vyzerá nezvyčajne. Vedci by museli opakovane potvrdiť jeho prítomnosť, lokalizovať ho na konkrétne miesto na oblohe a postupne vylúčiť satelity, lietadlá, pozemské vysielače aj chyby prístrojov.

Signál od K2-155 zatiaľ dôkazom mimozemskej civilizácie nie je. Je však dobrým príkladom toho, aké náročné môže byť odlíšiť skutočne nezvyčajnú udalosť vo vesmíre od technického šumu vytvoreného našou vlastnou civilizáciou.

A ak raz mimozemský vysielač skutočne zachytíme, práve podobné metódy môžu rozhodnúť o tom, či ho dokážeme medzi miliardami pozemských signálov rozpoznať.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/10/05/hladali-signaly-mimozemskych-civilizacii-pri-33-hviezdach-pri-jednej-zachytili-nieco-nezvycajne/" id="972e2b76-5729-4f87-86ac-c47a005a1fc6" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Unsplash

iStock

Rádioteleskop FAST v čínskej provincii Kuej-čou patrí medzi najcitlivejšie nástroje na hľadanie rádiových signálov z vesmíru. Vedci ho využili aj pri pátraní po možných technosignatúrach v 33 planetárnych systémoch. (Ilustračný obrázok)

mimozemský život

veda

vesmír

Sme vo vesmíre sami? Čínski astronómovia sa pokúsili priblížiť k odpovedi pomocou najväčšieho rádioteleskopu s jednou aktívnou apertúrou na svete. V dátach z 33 planetárnych systémov hľadali rádiové signály, ktoré by mohli prezradiť existenciu vyspelej technológie. Väčšina pozorovaní nepriniesla nič mimoriadne. Jeden systém však zaujal – z jeho smeru prišiel úzky rádiový signál, ktorý na prvý pohľad spĺňal niekoľko znakov potenciálnej technosignatúry.

Ako informuje ScienceAlert, pozornosť vedcov sa sústredila na systém K2-155 vzdialený približne 238 svetelných rokov od Zeme. Signál bol úzkopásmový, jeho frekvencia sa v čase mierne menila a objavil sa iba v lúči rádioteleskopu namierenom na túto hviezdu. To znie mimoriadne zaujímavo. Detailnejšia analýza však priniesla oveľa triezvejšie vysvetlenie.

Hľadali signály mimozemských civilizácií pri 33 hviezdach. Pri jednej zachytili niečo nezvyčajné

Aj správanie, ktoré pôsobí ako lenivosť, môže mať úplne iné vysvetlenie.

Tieto 3 návyky pôsobia na prvý pohľad ako lenivosť. V skutočnosti môžu byť znakom inteligencie

Jedným z možných prejavov dlhodobého nedostatku vápnika môžu byť aj krehké a lámavé nechty či vypadávanie vlasov.

Nedostatok vápnika nemusíte hneď spoznať. Telo vás však môže varovať týmito príznakmi

Vinylová podlaha ponúka pohodlné a praktické riešenie do moderných domácností.

Studená podlaha je minulosťou: Tento typ je teplejší, pohodlnejší a mimoriadne odolný

Zahraničné pokuty z letnej dovolenky prichádzajú slovenským vodičom do schránok často až na jeseň.

Pokuta z dovolenky príde aj o pol roka neskôr: Toto rozhoduje o tom, či ju musíš zaplatiť

Čerstvé jablká patria medzi najdostupnejšie druhy ovocia. Ich pravidelná konzumácia môže byť súčasťou jedálnička priaznivého pre zdravie srdca a metabolizmu.

Pravidelne jedli jablká. Potom prišli výsledky ich krvných testov

Jeddah Tower vo výstavbe v saudskoarabskej Džidde v apríli 2025. Po dokončení má ako prvý mrakodrap na svete prekonať výšku jedného kilometra a získať titul najvyššej budovy planéty. (Ilustračný obrázok)

Stavajú prvý kilometrový mrakodrap na svete. Jeddah Tower už dosiahla 454 metrov

Aj menší počet krokov má pozitívny vplyv na zdravie.

Koľko krokov denne stačí na zníženie tlaku a cholesterolu? Číslo je nižšie, než by ste čakali

Užívanie kolagénu je dnes obrovským trendom, no jeho vysoká cena často odrádza.

Domáci kolagén za zlomok ceny! Dietológ vysvetľuje, ako ušetriť a starať sa o pokožku i kĺby

Aj pri takej bežnej činnosti, akou je nabíjanie smartfónu, môže záležať na poradí jednotlivých krokov. Huawei odporúča najskôr pripojiť nabíjačku do zásuvky a až potom kábel do telefónu. (Ilustračný obrázok)