Na vzdialenú budúcnosť našej planéty a hranice jej obývateľnosti upozorňuje aj BBC Sky at Night Magazine, ktorý sa venuje tomu, ako sa bude Zem meniť spolu so starnúcim Slnkom. Práve naša hviezda je v tomto príbehu rozhodujúca. Slnko bude počas svojho ďalšieho vývoja postupne jasnejšie a teplejšie, čo bude meniť klímu aj chemické zloženie atmosféry. Nejde teda o predstavu jedného katastrofického dňa, keď život náhle zmizne, ale o extrémne pomalý proces trvajúci stovky miliónov rokov.
Vedci vypočítali, dokedy môže na Zemi existovať život
Výpočty vedcov vychádzajú z komplexných modelov, ktoré zohľadňujú dlhodobý vývoj Slnka, zmeny klímy a ich vplyv na atmosféru našej planéty. Výsledkom je odhad, podľa ktorého by sa úplný koniec života na Zemi mohol odohrať približne o miliardu rokov.
Vedci preto neurčili jeden konkrétny rok, keď by sa život na Zemi náhle skončil. Ich model ukazuje, že kyslíkatá atmosféra by mohla pretrvať v priemere ešte približne 1,08 miliardy rokov, pričom odhad sprevádza neistota približne ±140 miliónov rokov. Potom by mal nasledovať pomerne rýchly pokles množstva kyslíka, ktorý by zásadne zmenil podmienky pre väčšinu dnešného života na planéte.
Tento dátum však rozhodne neznamená, že ľudstvo má pred sebou miliardu rokov pohodlného života v podmienkach, aké poznáme dnes. Podmienky vhodné pre človeka sa môžu stratiť oveľa skôr.
Vedci preto neurčili jeden konkrétny „dátum zániku ľudstva“. Vývoj planéty bude postupný a jednotlivé skupiny organizmov budú schopnosť prežiť strácať v rôznych obdobiach.
Najväčším problémom bude postupne jasnejšie Slnko
Keď hovoríme o konci obývateľnosti Zeme, môže človeku ako prvá napadnúť zrážka s asteroidom, jadrová vojna alebo klimatická katastrofa. V horizonte stoviek miliónov až miliardy rokov však bude rozhodujúcim faktorom samotné Slnko.
Naša hviezda sa počas svojho života neustále vyvíja. S postupujúcim vekom bude jej svietivosť narastať, čo znamená, že Zem bude dostávať čoraz viac energie.
Vyššie množstvo slnečného žiarenia postupne zvýši teplotu planéty a spustí zásadné zmeny jej klimatického systému. Povrch Zeme sa bude otepľovať a podmienky, ktoré dnes umožňujú existenciu komplexného života, sa budú postupne vytrácať.
Dávno pred úplným koncom biosféry sa preto Zem môže stať nevhodnou pre človeka a ďalšie komplexné formy života.
Atmosféra, akú poznáme dnes, nevydrží navždy
Jednou z najzásadnejších zmien má byť postupná premena atmosféry. S rastúcou svietivosťou Slnka sa bude meniť klimatický aj chemický systém Zeme a v ďalekej budúcnosti má výrazne klesnúť množstvo kyslíka.
Pre ľudí a väčšinu dnešných živočíchov by to predstavovalo zásadný problém. Súčasne budú stúpať teploty a prostredie sa bude čoraz viac vzďaľovať podmienkam, v ktorých sa vyvinul dnešný život.
Koniec života teda nebude jednou udalosťou. Najskôr začnú miznúť podmienky vhodné pre citlivejšie a komplexnejšie organizmy. Odolnejšie formy života môžu pretrvať podstatne dlhšie, no nakoniec by mali zmiznúť aj tie.
Slnko ovplyvňuje Zem už dnes
Vzťah medzi Slnkom a našou planétou pritom môžeme pozorovať už v súčasnosti. Slnečné erupcie a koronálne výrony hmoty dokážu zasiahnuť magnetické prostredie Zeme a vyvolávať geomagnetické búrky.
Takéto udalosti môžu ovplyvňovať satelity, rádiovú komunikáciu či energetickú infraštruktúru a vedcom zároveň pomáhajú lepšie pochopiť interakciu medzi slnečnou aktivitou a zemskou atmosférou.
V extrémne dlhom časovom horizonte však nejde iba o jednotlivé slnečné búrky. Podstatná je postupná evolúcia samotného Slnka, ktorá bude meniť množstvo energie dopadajúcej na Zem.
K nepriaznivým zmenám v oveľa kratšom časovom horizonte prispieva aj človekom spôsobená klimatická zmena. Rast globálnych teplôt a úbytok polárneho ľadu však treba odlišovať od procesu, ktorý má o stovky miliónov rokov spôsobiť rastúca svietivosť Slnka. Ide o dva procesy prebiehajúce v úplne odlišných časových mierkach.
Život nebude mať jeden posledný deň
Predstava konkrétneho dátumu konca života môže pôsobiť dramaticky, realita by však mala byť oveľa pomalšia. Biosféra bude podľa modelov ustupovať postupne, ako sa budú podmienky na povrchu Zeme zhoršovať.
Zvyšovanie teplôt a zmeny atmosféry budú postupne zužovať oblasti, v ktorých môže život existovať. Komplexné organizmy budú mať problémy skôr, zatiaľ čo jednoduchšie a extrémne odolné mikroorganizmy môžu vydržať omnoho dlhšie.
Až napokon príde okamih, keď už ani posledné takéto útočiská nebudú schopné zabezpečiť podmienky potrebné pre život. Práve k tomuto vzdialenému bodu smeruje odhad približne jednej miliardy rokov.
Mohlo by ľudstvo zo Zeme odísť?
Takto vzdialená budúcnosť prirodzene otvára otázku, či by prípadní potomkovia dnešného ľudstva vôbec museli zostať na Zemi.
Medzi teoretické možnosti patria uzavreté systémy schopné dlhodobo recyklovať vodu, vzduch a ďalšie zdroje či umelé biotopy, ktoré by dokázali udržiavať podmienky vhodné pre život aj v čoraz nepriaznivejšom prostredí.
Ďalšou možnosťou je presun života mimo Zeme. Výskum dlhodobých vesmírnych misií a potenciálnej kolonizácie iných svetov preto môže mať v ďalekej budúcnosti úplne iný význam, než má dnes. Mars je jedným z najčastejšie diskutovaných cieľov, hoci dnešné technológie sú od vytvorenia skutočne sebestačnej mimozemskej civilizácie stále veľmi vzdialené.
Výpočty vedcov tak nepredstavujú odpočítavanie do konkrétnej apokalypsy. Ukazujú skôr niečo oveľa väčšie: ani Zem nebude navždy svetom vhodným pre život. Slnko, ktoré dnes poskytuje energiu prakticky celej biosfére, sa v ďalekej budúcnosti stane jedným z hlavných dôvodov, prečo podmienky umožňujúce život postupne zmiznú.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
