ringier

Ringier Media

Od počiatkov civilizácie ľudia túžia po dlhovekosti. Hoci večný život zostáva len snom, vďaka evolúcii a zlepšeniu životných podmienok sa priemerná dĺžka života postupne predlžuje. Napríklad ľudia narodení v roku 2016 budú žiť v priemere o sedem rokov dlhšie ako tí, ktorí sa narodili pred tridsiatimi rokmi.

K predĺženiu života významne prispievajú fyzická aktivita, zdravá strava, vyhýbanie sa alkoholu a cigaretám, optimálna hmotnosť, menej stresu a nižšie vystavenie znečisteniu ovzdušia. Výskum vedcov z Univerzity v Limericku v Írsku však odhalil ďalšie dôležité faktory.

Povaha a životný štýl vplývajú na dĺžku nášho života.

Vedci podrobne skúmali údaje zbierané po desaťročia o 570 000 ľuďoch zo štyroch kontinentov a rôznych generácií. Štúdia zahŕňala aj viac ako 43 000 úmrtí, čo z nej robí jednu z najväčších a najdetailnejších analýz, aké boli kedy na túto tému uskutočnené.

Keď sa pozreli na výsledky, najviac vyčnievali tri konkrétne črty. Medzi najvýraznejšie patrí neuroticizmus, základná osobnostná črta spojená so sklonom k negatívnym emóciám (úzkosť, strach, obavy, hnev, smútok, vina) a emocionálnou nestabilitou, ťažkosťami so zvládaním stresu a sklonom k sebakritike či sebadeštrukcii.

Sklon k negatívnym emóciám súvisí aj s nižšou odolnosťou voči stresu.

Mladší dospelí s vysokým neuroticizmom (čo znamená aj nižšiu odolnosť voči stresu) mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia. Výskumníci usudzujú, že dlhodobý stres a problémy s emocionálnou reguláciou postupne vyčerpávajú telo a poškodzujú zdravie.

Naopak, vyššie skóre v oblasti svedomitého správania, teda organizovanosti, disciplíny a cieľavedomosti, bolo spojené s nižším rizikom úmrtia. Rovnako aj extroverzia a spoločenskosť, čiže schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy, korelovali s dlhším životom.

Azet magazin

Štúdia našla iba minimálnu, prípadne žiadnu konzistentnú súvislosť medzi rizikom úmrtia a črtami ako otvorenosť (zvedavosť a kreativita) alebo prívetivosť (sklon k spolupráci a dôvere). To znamená, že nie všetky osobnostné vlastnosti majú priamy vplyv na zdravie a dĺžku života, uvádza portál Newsweek.

„Riziko úmrtia je relatívne, nie absolútne,“ uviedla autorka štúdie Maire McGeehan, doktorka psychológie na Univerzite v Limericku. Hoci osobnosť zostáva kľúčovým faktorom zdravia a dlhovekosti, rovnako dôležité sú pri predpovedaní rizika predčasnej smrti aj príjmy, vzdelanie či sociálny status.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Proteus

Unsplash

Negatívne emócie významne vplývajú na dĺžku nášho života.

život

smrť

povaha

psychológia

výskum

Určité naše vlastnosti môžu výrazne zvýšiť alebo znížiť riziko predčasnej smrti, ukazuje najnovšia štúdia z Írska. Silný vplyv na dĺžku života majú najmä úzkosť, organizovanosť a spoločenskosť v kombinácii s ďalšími faktormi.

Od počiatkov civilizácie ľudia túžia po dlhovekosti. Hoci večný život zostáva len snom, vďaka evolúcii a zlepšeniu životných podmienok sa priemerná dĺžka života postupne predlžuje. Napríklad ľudia narodení v roku 2016 budú žiť v priemere o sedem rokov dlhšie ako tí, ktorí sa narodili pred tridsiatimi rokmi.

Spoznávate v tom seba? Táto povahová črta môže prispieť k predčasnému úmrtiu

Ako zistíte, že vášmu organizmu chýba dôležitý zinok?

Padajú vám vlasy a máte oslabenú imunitu? Telo vám možno hlási nedostatok tohto kľúčového minerálu

Dozorná rada koncernu Volkswagen schválila rozsiahly úsporný plán, ktorý predpokladá zrušenie približne 50-tisíc pracovných pozícií globálne. Nemecké médiá okamžite začali špekulovať o budúcnosti domácich fabrík.