Od počiatkov civilizácie ľudia túžia po dlhovekosti. Hoci večný život zostáva len snom, vďaka evolúcii a zlepšeniu životných podmienok sa priemerná dĺžka života postupne predlžuje. Napríklad ľudia narodení v roku 2016 budú žiť v priemere o sedem rokov dlhšie ako tí, ktorí sa narodili pred tridsiatimi rokmi.
K predĺženiu života významne prispievajú fyzická aktivita, zdravá strava, vyhýbanie sa alkoholu a cigaretám, optimálna hmotnosť, menej stresu a nižšie vystavenie znečisteniu ovzdušia. Výskum vedcov z Univerzity v Limericku v Írsku však odhalil ďalšie dôležité faktory.
Dlhodobý stres poškodzuje zdravie
Vedci podrobne skúmali údaje zbierané po desaťročia o 570 000 ľuďoch zo štyroch kontinentov a rôznych generácií. Štúdia zahŕňala aj viac ako 43 000 úmrtí, čo z nej robí jednu z najväčších a najdetailnejších analýz, aké boli kedy na túto tému uskutočnené.
Keď sa pozreli na výsledky, najviac vyčnievali tri konkrétne črty. Medzi najvýraznejšie patrí neuroticizmus, základná osobnostná črta spojená so sklonom k negatívnym emóciám (úzkosť, strach, obavy, hnev, smútok, vina) a emocionálnou nestabilitou, ťažkosťami so zvládaním stresu a sklonom k sebakritike či sebadeštrukcii.
Mladší dospelí s vysokým neuroticizmom (čo znamená aj nižšiu odolnosť voči stresu) mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia. Výskumníci usudzujú, že dlhodobý stres a problémy s emocionálnou reguláciou postupne vyčerpávajú telo a poškodzujú zdravie.
Naopak, vyššie skóre v oblasti svedomitého správania, teda organizovanosti, disciplíny a cieľavedomosti, bolo spojené s nižším rizikom úmrtia. Rovnako aj extroverzia a spoločenskosť, čiže schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy, korelovali s dlhším životom.
A čo ostatné naše vlastnosti?
Štúdia našla iba minimálnu, prípadne žiadnu konzistentnú súvislosť medzi rizikom úmrtia a črtami ako otvorenosť (zvedavosť a kreativita) alebo prívetivosť (sklon k spolupráci a dôvere). To znamená, že nie všetky osobnostné vlastnosti majú priamy vplyv na zdravie a dĺžku života, uvádza portál Newsweek.
„Riziko úmrtia je relatívne, nie absolútne,“ uviedla autorka štúdie Maire McGeehan, doktorka psychológie na Univerzite v Limericku. Hoci osobnosť zostáva kľúčovým faktorom zdravia a dlhovekosti, rovnako dôležité sú pri predpovedaní rizika predčasnej smrti aj príjmy, vzdelanie či sociálny status.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
