logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Podľa novej <a href="https://volcanoes.usgs.gov/hans-public/notice/DOI-USGS-HVO-2026-10-08T01%253A00%253A28%252B00%253A00" id="17d9184f-a17a-459d-bd60-c4c18bcb30b0" rel="nofollow">správy Americkej geologickej služby (USGS)</a> zaznamenali odborníci z Hawaiian Volcano Observatory nezvyčajné zmeny v oblasti kaldery sopky Kīlauea. Kombinácia zemetrasení, deformácií povrchu a satelitných meraní ukázala, že sa pod zemou vytvorila nová magmatická intrúzia. Magma sa dostala do existujúcich puklín v horninách, rozšírila ich a na niektorých miestach vytvorila nové trhliny.

Azet magazin

Kīlauea opäť dáva o sebe vedieť. Vedci zaznamenali nezvyčajnú aktivitu

Sopka Kīlauea sa nachádza na ostrove Hawaiʻi v Havajskom súostroví a patrí medzi najaktívnejšie vulkány na našej planéte.

Ide o štítovú sopku, ktorá vznikala postupným ukladaním vrstiev lávy. Jej erupcie už desaťročia menia podobu okolitej krajiny a pravidelne priťahujú pozornosť vedcov aj turistov.

Aktivitu sopky nepretržite sledujú odborníci z Hawaiian Volcano Observatory, ktoré patrí pod USGS.

Na prelome septembra a októbra 2026 ich prístroje zaznamenali sériu udalostí, ktoré naznačovali, že sa pod povrchom začalo diať niečo nové.

Medzi 30. septembrom a 1. októbrom zaznamenali približne 130 zemetrasení.

Otrasy sa spočiatku sústreďovali v blízkosti existujúcich erupčných otvorov. Neskôr sa však seizmická aktivita začala presúvať ďalej do kaldery.

Takýto vývoj môže naznačovať, že sa pod zemou premiestňuje magma a vytvára tlak na okolité horniny.

Pod sopkou sa pohla magma. Na povrchu vznikli nové praskliny

Zemetrasenia neboli jediným signálom zvýšenej aktivity.

Sinkhole in sand, West of Ireland Coastline

Detail lávového poľa sopky Kīlauea na Havaji s charakteristickými štruktúrami stuhnutej lávy. Vedci nedávno zaznamenali pod touto aktívnou sopkou presun magmy, približne 130 zemetrasení a vznik nových prasklín v zemskom povrchu. (Ilustračný obrázok)

Meracie prístroje zaznamenali aj deformácie zemského povrchu. Vedci preto analyzovali satelitné snímky a ďalšie údaje z oblasti severozápadnej časti kaldery.

Výsledky potvrdili, že do hornín prenikla magma a vytvorila takzvanú magmatickú dajku.

Dajka vzniká vtedy, keď roztavená hornina preniká do puklín a trhlín v zemskej kôre. Pod tlakom ich môže rozširovať a vytvárať nové cesty pre ďalší pohyb magmy.

V prípade Kīlauea sa magma presúvala aj pozdĺž puklín, ktoré vznikli počas rozsiahlych udalostí v roku 2018.

Vtedy sopka zažila mimoriadne intenzívnu erupciu sprevádzanú výrazným prepadávaním kaldery. V horninách zostali početné zlomy a trhliny, ktoré dnes môžu opäť slúžiť ako cesty pre pohyb magmy.

Nová intrúzia tieto existujúce štruktúry rozšírila a zároveň vytvorila ďalšie povrchové praskliny.

Najväčšia z novozistených trhlín mala približne 15 centimetrov na šírku.

Ešte pozoruhodnejšia bola hĺbka, v ktorej sa magma pohybovala.

Podľa analýzy USGS sa na niektorých miestach nachádzala približne 300 metrov pod zemským povrchom.

To však samo osebe neznamená, že sa musí okamžite objaviť láva. Magma môže pod povrchom prenikať do ďalších puklín bez toho, aby vznikla nová erupcia.

Sopku sledujú aj zo satelitov. Každý pohyb môže byť dôležitý

Vulkanológovia využívajú pri sledovaní Kīlauea niekoľko typov meraní.

Seizmické stanice zaznamenávajú zemetrasenia, ktoré môžu sprevádzať lámanie hornín a presuny magmy.

GPS prístroje a ďalšie geodetické merania zase umožňujú sledovať, či sa zemský povrch dvíha, klesá alebo posúva do strán.

Satelitné údaje pomáhajú odhaliť deformácie aj na miestach, ktoré sú pre pozemné merania ťažko dostupné.

Keď vedci tieto informácie spoja, dokážu vytvoriť presnejší obraz o tom, čo sa odohráva pod sopkou.

Aj najmodernejšie technológie však majú svoje hranice.

Vulkanológovia dokážu rozpoznať zvýšenú pravdepodobnosť ďalšej aktivity, no presný čas a miesto budúcej erupcie nemožno vždy spoľahlivo predpovedať.

Práve preto je nepretržité monitorovanie sopky také dôležité.

USGS upozornila na nové zmeny aj prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti.

x.com

Čo sa môže stať ďalej? Vedci predstavili päť scenárov

Nové pozorovania priniesli otázku, akým smerom sa bude aktivita Kīlauea vyvíjať.

Odborníci z USGS preto predstavili päť možných scenárov.

Prvým je pokračovanie pohybu magmy v existujúcich puklinách. Mohli by tak vznikať ďalšie podzemné intrúzie, ktoré by spôsobovali zemetrasenia a deformácie povrchu bez nevyhnutného výstupu lávy.

Druhým scenárom je obnovenie výrazných lávových fontán z už existujúcich erupčných otvorov. Takéto prejavy sú pre Kīlauea charakteristické a v minulosti dosahovali pôsobivé rozmery.

Treťou možnosťou je vznik nových erupčných otvorov. Vedci upozorňujú najmä na oblasť pri úpätí severnej steny krátera, kde by si magma mohla vytvoriť novú cestu na povrch.

Štvrtý scenár predpokladá presun magmy smerom k horným častiam juhozápadnej alebo východnej riftovej zóny. Takýto pohyb by mohol sprevádzať ďalší roj zemetrasení.

Poslednou možnosťou je ukončenie súčasnej erupčnej série.

To však neznamená, že by sopka prestala byť aktívna. Kīlauea zostáva živým vulkanickým systémom, v ktorom môže dochádzať k ďalším presunom magmy aj po skončení konkrétnej erupčnej epizódy.

Žiadny z týchto scenárov zatiaľ nemožno považovať za istý. Ide o možné smery vývoja, ktoré vedci priebežne vyhodnocujú na základe nových meraní.

Úrady uzavreli niektoré chodníky. Sopka zostáva pod zvýšeným dohľadom

Zvýšená seizmická aktivita a nové trhliny predstavujú riziko aj pre návštevníkov oblasti.

Vedenie Národného parku Havajské sopky preto dočasne uzavrelo niektoré turistické chodníky.

Dôvodom nie je iba možnosť ďalšej erupcie, ale aj nebezpečenstvo zosuvov a uvoľňovania hornín v oblastiach, kde sa povrch deformuje.

USGS v správe uviedla výstražný stupeň WATCH, ktorý predstavuje tretí zo štyroch stupňov americkej stupnice vulkanického varovania.

Tento stupeň znamená zvýšenú alebo eskalujúcu vulkanickú aktivitu a potrebu intenzívneho monitorovania.

Pre leteckú dopravu bol stanovený farebný kód ORANGE, takisto tretí zo štyroch stupňov.

Oranžový kód upozorňuje na zvýšenú pravdepodobnosť erupcie alebo prebiehajúcu erupčnú aktivitu bez významných emisií sopečného popola.

Situácia je preto naďalej pod dôkladným dohľadom odborníkov.

Nové praskliny pripomínajú, aká nepredvídateľná môže byť Kīlauea

Kīlauea patrí medzi najlepšie monitorované sopky sveta, no aj pri nej dokáže pohyb magmy priniesť nové prekvapenia.

Približne 130 zemetrasení, deformácie povrchu a vznik nových trhlín ukazujú, že jej podzemný systém zostáva veľmi aktívny.

Zistenie, že magma prenikla miestami len približne 300 metrov pod povrch, je pre vedcov mimoriadne dôležité pri hodnotení ďalšieho vývoja.

Nové praskliny však nie sú automatickým dôkazom blížiacej sa katastrofickej erupcie. Predstavujú predovšetkým signál, že sa pod zemou presúva magma a že vulkanológovia musia pozorne sledovať, kam bude smerovať ďalej.

O tom, či sa objavia nové lávové fontány, ďalšie trhliny alebo sa aktivita postupne utlmí, rozhodnú až nasledujúce pozorovania.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/10/12/pod-jednou-z-najaktivnejsich-sopiek-sveta-sa-nieco-deje-vedci-objavili-nove-praskliny-v-zemi/" id="7ed478b0-d461-41ad-8304-7f8ff988b910" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

iStock

sopka

erupcia

zemetrasenie

Jedna z najaktívnejších sopiek sveta opäť púta pozornosť vedcov. Pod havajskou sopkou Kīlauea sa začala presúvať magma, zem sa otriasala a na povrchu sa objavili nové praskliny. Niektoré dosahovali šírku až 15 centimetrov. Americkí vulkanológovia zaznamenali približne 130 zemetrasení a zistili, že roztavená hornina prenikla miestami len niekoľko stoviek metrov pod povrch. Čo sa pod sopkou odohráva a môže to znamenať ďalšiu erupciu?

Podľa novej správy Americkej geologickej služby (USGS) zaznamenali odborníci z Hawaiian Volcano Observatory nezvyčajné zmeny v oblasti kaldery sopky Kīlauea. Kombinácia zemetrasení, deformácií povrchu a satelitných meraní ukázala, že sa pod zemou vytvorila nová magmatická intrúzia. Magma sa dostala do existujúcich puklín v horninách, rozšírila ich a na niektorých miestach vytvorila nové trhliny.

Pod jednou z najaktívnejších sopiek sveta sa niečo deje. Vedci objavili nové praskliny v zemi

Jeseň si vyžaduje správnu stratégiu skladovania.

Chcete čerstvú zeleninu aj v zime? Prísne pravidlá skladovania ochránia vaše potraviny pred plesňou!

Ženy vraj lepšie rozumejú pocitom iných, zatiaľ čo muži dokážu lepšie kontrolovať tie vlastné.

Ženy vynikajú v empatii, no muži zvládajú lepšie jednu kľúčovú vec. Veda búra staré mýty

Letná zmes pod sedem stupňov Celzia tvrdne a stráca priľnavosť aj na úplne suchej vozovke. 

Sedem stupňov rozhoduje o prezutí: Väčšina vodičov na Slovensku čaká zbytočne dlho

Bolestivé vyrážky na zadku trápia mnohých dospelých.

Nepríjemný problém, o ktorom sa mlčí: Vyrážky na zadku často nie sú akné. Zistite, čo na ne naozaj zaberá

Práca si môže vyberať daň aj na manželstve.

Práca si môže vyberať daň aj na manželstve. Tieto profesie majú v štatistikách najvyššiu rozvodovosť!

13. dôchodky budú reálne nižšie, aj keď sa ich suma nezmení. 

13. dôchodky budú reálne nižšie, aj keď sa ich suma nezmení. Strata presiahne 300 eur

Policajný dron krúži vo výške stopäťdesiat metrov a vodič ho zdola prakticky nezbadá ani nepočuje. 

Polícia už nasadzuje drony nad cestami: Rýchlosť zatiaľ nemeria, pokuty však padajú aj tak

Správne vyskladaný jedálniček udrží hydinu v kondícii aj v sychravom počasí.

Sliepky vám na jeseň prestali znášať? Skúste tento trik s krmivom a hniezda budú opäť plné

Platíte hotovosťou?

Platíte hotovosťou? Poprosíme občiansky preukaz. EÚ reguluje hotovosť

Makrela je lacná, no výživná ryba.

Táto ryba schová lososa do vrecka: Za pár drobných získate mäso plné omega-3 aj vitamínu D

Kocky ľadu sa pri tomto spôsobe polievania nechajú pomaly roztopiť na povrchu substrátu. Nemali by však ležať priamo na listoch ani stonke orchidey.

Dajte 4 kocky do kvetináča. Tento trik s orchideou používa čoraz viac ľudí

Pohľad do temnej hlbokej šachty pripomína extrémne podmienky, ktorým čelili vedci pri pokuse preniknúť čo najhlbšie do zemskej kôry. Kolský superhlboký vrt dosiahol rekordnú hĺbku 12 262 metrov. (Ilustračný obrázok)