<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Mount Everest nie je najvyšším bodom Zeme: Jeden detail mení celé poradie

Mount Everest je najvyššou horou sveta podľa nadmorskej výšky.
Mount Everest je najvyššou horou sveta podľa nadmorskej výšky.Unsplash
Mount Everest je bezpochyby najvyššou horou sveta, no prvenstvo mu patrí len pri jednom konkrétnom spôsobe merania. Ak sa totiž výška začne počítať od stredu Zeme, poradie sa úplne zmení. Do hry vstupuje tvar planéty, jej rotácia aj poloha jednotlivých vrcholov – a výsledkom je prekvapivé prvenstvo hory v Ekvádore.

Mount Everest je najvyššou horou sveta, ak jej výšku meriame od hladiny mora. Ak však otázku položíme inak a hľadáme bod na zemskom povrchu, ktorý je najďalej od stredu planéty, víťazom nie je Everest, ale Čimborazo, neaktívna sopka v Ekvádore.

Dôvodom je tvar Zeme. Naša planéta totiž nie je dokonale guľatá - v oblasti pólov je mierne sploštená a pri rovníku, naopak, vypuklá. Práve táto vlastnosť výrazne ovplyvňuje meranie vzdialeností od stredu Zeme. Upozorňuje na ňu aj americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA).

Everest však zostáva neohrozeným rekordérom, pokiaľ ide o nadmorskú výšku. Nepál a Čína v roku 2020 spoločne oznámili jeho oficiálnu výšku 8 848,86 metra. Čimborazo je pri tomto spôsobe merania výrazne nižšie – jeho vrchol sa podľa NOAA nachádza približne 6 268 metrov nad hladinou mora.

Ako môže byť nižšia hora zároveň vyššia?

Odpoveď sa skrýva v tvare Zeme. Jej mierne sploštenie na póloch a vydutie pri rovníku sú dôsledkom rotácie planéty.

Keďže sa Zem otáča okolo vlastnej osi, hmota v oblasti rovníka sa pohybuje rýchlejšie ako hmota v blízkosti pólov. Výsledkom je efekt, ktorý si môžeme predstaviť podobne ako pri odstreďovaní v práčke - čím rýchlejšie sa bubon otáča, tým viac je bielizeň tlačená smerom k jeho stenám.

Na Zemi však pôsobí gravitácia, ktorá bráni tomu, aby hmota jednoducho „odletela“ do vesmíru. Počas miliárd rokov tak rotácia a gravitácia vytvorili rovnovážny tvar planéty, ktorá je mierne sploštená na póloch a vypuklá pri rovníku.

Toto rovníkové vydutie je v porovnaní s celkovou veľkosťou Zeme pomerne malé, no v porovnaní s výškou hôr už predstavuje významný rozdiel. Rozdiel medzi polomerom Zeme na rovníku a pri póloch je približne 21 kilometrov.

Vrchol Čimboraza je najďalej od stredu Zeme, a to vďaka jeho polohe blízko rovníka.
Vrchol Čimboraza je najďalej od stredu Zeme, a to vďaka jeho polohe blízko rovníka.Unsplash

Čimborazo sa nachádza veľmi blízko rovníka. Jeho vrchol preto začína svoju „cestu“ od stredu Zeme z prirodzene vzdialenejšieho miesta. Everest leží takmer 28 stupňov severne od rovníka, takže jeho poloha je vzhľadom na tvar planéty bližšie k jej stredu.

Podľa NOAA je vrchol Čimboraza od stredu Zeme vzdialený o viac ako 2 072 metrov viac než vrchol Mount Everestu.

To však neznamená, že učebnice označujúce Everest za najvyššiu horu sveta sú nesprávne. Všetko závisí od toho, odkiaľ výšku meriame.

Ak ju meriame od priemernej hladiny mora, jednoznačným víťazom je Everest. Ak meriame vzdialenosť od stredu planéty, prvenstvo patrí Čimborazu.

Tretí spôsob merania prináša ďalšieho víťaza

Existuje však ešte jeden spôsob, ako porovnávať výšku hôr - od ich základne až po vrchol. V tomto prípade prvenstvo získava Mauna Kea na Havaji.

Dôvod je jednoduchý: väčšina tejto obrovskej sopky sa nachádza pod hladinou oceánu. Ak teda meriame horu od jej skutočnej základne na morskom dne až po vrchol, Mauna Kea dosahuje výšku viac ako 10 210 metrov, uvádza NOAA.

Ak výšku meriame od základne až po vrchol, prvenstvo patrí hore Mauna Kea.
Ak výšku meriame od základne až po vrchol, prvenstvo patrí hore Mauna Kea.Unsplash

V závislosti od spôsobu merania tak máme hneď troch „víťazov“:

  • Everest je najvyšší nad hladinou mora,
  • Čimborazo je najďalej od stredu Zeme,
  • Mauna Kea je najvyššia od základne po vrchol.

Často sa preto hovorí, že Čimborazo je miestom na Zemi, ktoré je najbližšie k vesmíru. Nejde pritom o to, že by bol vyšší ako Everest v klasickom zmysle slova. Jeho výhodou je poloha v blízkosti rovníka a samotný tvar našej planéty.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Začnite diskusiu
;