zaujimavysvet.sk

Tím vedcov z Holandska a Spojeného kráľovstva analyzoval dáta viac ako 500 ľudí vo veku od 18 do 88 rokov, ktorí sledovali osemminútový úryvok z klasického seriálu Alfred Hitchcock Presents. Počas sledovania mali účastníci nasadené prístroje na meranie mozgovej aktivity (fMRI), ktoré odhaľovali, ako ich mozog reaguje na jednotlivé dejové zmeny.

Výsledky ukázali, že u starších ľudí sa mozgové reakcie menili pomalšie a jednotlivé stavy aktivity trvali dlhšie než u mladších účastníkov. Inými slovami, mozog starších ľudí spracúva menej “udalostí” v rovnakom časovom úseku, čo môže vysvetľovať, prečo sa im zdá, že čas plynie rýchlejšie.

Mozog starne – a s ním aj vnímanie času

Vedci tento jav označujú ako „neuronálnu dediferenciáciu“. S pribúdajúcim vekom sa aktivita mozgu stáva menej špecializovanou – oblasti, ktoré u mladších ľudí reagujú len na určité podnety, sa u starších aktivujú aj pri iných. Výsledkom je, že mozog menej presne rozlišuje medzi jednotlivými udalosťami.

To spôsobuje, že hranice medzi zážitkami sa rozmazávajú a mozog tak registruje menej odlišných momentov. A keďže subjektívne vnímame dĺžku času podľa množstva zapamätaných udalostí, starším ľuďom sa zdá, že dni či mesiace ubiehajú rýchlejšie.

Azet magazin

Výskum dopĺňajú aj poznatky z oblasti psychológie a lingvistiky. Naše vnútorné vnímanie času sa neriadi lineárne – funguje podľa logaritmického zákona.

To znamená, že pre päťročné dieťa tvorí jeden rok až 20 % jeho doterajšieho života, zatiaľ čo pre päťdesiatnika už len 2 %. Čím sme starší, tým menšiu časť života predstavuje každý ďalší rok – a preto nám pripadá kratší.

Naše vnútorné vnímanie času funguje podľa logaritmického zákona.

Ako „spomaliť“ čas vo vlastnom živote

Vedci tvrdia, že hoci starnutie mozgu nezastavíme, existujú spôsoby, ako subjektívne spomaliť plynutie času.

Pomáha najmä učenie sa novým veciam, cestovanie, zmena rutiny či zmysluplné spoločenské aktivity. Nové zážitky vytvárajú viac pamäťových stôp a mozog tak zaznamenáva viac „udalostí“, vďaka čomu sa nám zdá, že čas plynie pomalšie – alebo aspoň plnšie.

Čas sa možno nemení – mení sa len náš mozog

Nová štúdia publikovaná v časopise Communications Biology potvrdzuje, že pocit zrýchľujúceho sa času je skutočný a má biologické aj psychologické korene.

Aj keď ho nezastavíme, môžeme ovplyvniť, ako ho prežívame – napríklad tým, že do života prinesieme viac novosti, zážitkov a radosti.

<em>Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.</em>

Zdroj: <a href="https://www.zaujimavysvet.sk/preco-sa-nam-s-vekom-zda-ze-cas-leti-rychlejsie-vedci-nasli-prekvapive-vysvetlenie/" id="3af1a9c6-bb1d-422c-88f7-4620d9d314fa" target="_blank">zaujimavysvet.sk</a>

Autor článku: zaujimavysvet.sk

Evergreen (OneSignal)

Unsplash

pexels.com

Prečo sa nám s vekom zdá, že čas letí rýchlejšie?

čas

výskum

psychológia

Nový výskum ukazuje, že náš mozog s pribúdajúcimi rokmi vníma čas inak. To, prečo sa nám zdá, že dni, mesiace či celé roky utekajú čoraz rýchlejšie, má svoje biologické vysvetlenie.

Prečo sa nám s vekom zdá, že čas letí rýchlejšie? Vedci našli prekvapivé vysvetlenie

Voda je základ života.

Pijete vodu, ktorá ležala celú noc na stolíku? Pozor na tento nenápadný zlozvyk, kvôli ktorému prehĺtate množstvo baktérií

Rozchod či rozvod prináša množstvo praktických výziev. Ak viazne komunikácia, o bývaní, majetku aj starostlivosti o deti rozhodujú presné právne pravidlá.

Chcete sa rozviesť, no partner nesúhlasí? Pozrite sa, čo musíte urobiť pri odlúčení a ako si ochrániť peniaze aj deti

Prostredie, v ktorom spíme, výrazne ovplyvňuje kvalitu nášho spánku.

Prečo sa ráno zobúdzate vyčerpaní? Týchto 5 vecí v spálni môže narúšať váš spánok

Menší okruh priateľov nemusí byť znakom osamelosti, ale môže súvisieť so selektívnejším prístupom k vzťahom a väčšou emocionálnou zrelosťou. (Ilustračný obrázok)