Prečo sa nám s vekom zdá, že čas letí rýchlejšie? Vedci našli prekvapivé vysvetlenie

Tím vedcov z Holandska a Spojeného kráľovstva analyzoval dáta viac ako 500 ľudí vo veku od 18 do 88 rokov, ktorí sledovali osemminútový úryvok z klasického seriálu Alfred Hitchcock Presents. Počas sledovania mali účastníci nasadené prístroje na meranie mozgovej aktivity (fMRI), ktoré odhaľovali, ako ich mozog reaguje na jednotlivé dejové zmeny.

Výsledky ukázali, že u starších ľudí sa mozgové reakcie menili pomalšie a jednotlivé stavy aktivity trvali dlhšie než u mladších účastníkov. Inými slovami, mozog starších ľudí spracúva menej “udalostí” v rovnakom časovom úseku, čo môže vysvetľovať, prečo sa im zdá, že čas plynie rýchlejšie.

Vedci tento jav označujú ako „neuronálnu dediferenciáciu“. S pribúdajúcim vekom sa aktivita mozgu stáva menej špecializovanou – oblasti, ktoré u mladších ľudí reagujú len na určité podnety, sa u starších aktivujú aj pri iných. Výsledkom je, že mozog menej presne rozlišuje medzi jednotlivými udalosťami.

To spôsobuje, že hranice medzi zážitkami sa rozmazávajú a mozog tak registruje menej odlišných momentov. A keďže subjektívne vnímame dĺžku času podľa množstva zapamätaných udalostí, starším ľuďom sa zdá, že dni či mesiace ubiehajú rýchlejšie.

Výskum dopĺňajú aj poznatky z oblasti psychológie a lingvistiky. Naše vnútorné vnímanie času sa neriadi lineárne – funguje podľa logaritmického zákona.

To znamená, že pre päťročné dieťa tvorí jeden rok až 20 % jeho doterajšieho života, zatiaľ čo pre päťdesiatnika už len 2 %. Čím sme starší, tým menšiu časť života predstavuje každý ďalší rok – a preto nám pripadá kratší.

Vedci tvrdia, že hoci starnutie mozgu nezastavíme, existujú spôsoby, ako subjektívne spomaliť plynutie času.

Pomáha najmä učenie sa novým veciam, cestovanie, zmena rutiny či zmysluplné spoločenské aktivity. Nové zážitky vytvárajú viac pamäťových stôp a mozog tak zaznamenáva viac „udalostí“, vďaka čomu sa nám zdá, že čas plynie pomalšie – alebo aspoň plnšie.

Nová štúdia publikovaná v časopise Communications Biology potvrdzuje, že pocit zrýchľujúceho sa času je skutočný a má biologické aj psychologické korene.

Aj keď ho nezastavíme, môžeme ovplyvniť, ako ho prežívame – napríklad tým, že do života prinesieme viac novosti, zážitkov a radosti.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.

Zdroj: zaujimavysvet.sk