ringier

Ringier Media

Rita Levi-Montalcini zasvätila svoj život výskumu nervového systému. Po ukončení štúdia v roku 1936 začala pracovať ako asistentka neurohistológa Giuseppeho Leviho, čím vstúpila do oblasti, ktorá definovala jej kariéru a viedla ju až k zisku Nobelovej ceny.

Po druhej svetovej vojne pôsobila na Washingtonskej univerzite v St. Louis, kde strávila tri desaťročia. Dlhodobý výskum nádorových tkanív stimulujúcich rast nervových buniek ju priviedol k objavu nervového rastového faktora, čo predstavuje jej najvýznamnejší vedecký prínos.

Azet magazin

Obzvlášť pôsobivé je, že aj v storočnom veku zostala neuveriteľne aktívna v akademickej sfére. Rita Levi-Montalcini vstávala každý deň o piatej ráno, aby sa hneď venovala náročnej vedeckej práci. Ráno nezačínala cvičením ani meditáciou, ale výskumom – využívala tak čas, keď bola najoddýchnutejšia a mentálne najaktívnejšia.

Slávna vedkyňa mala iba jedno hlavné jedlo denne, ktorým bol obed. Večer si dopriala už len malú misku polievky alebo pomaranč. Tento spôsob stravovania neuprednostňovala pre váhu či vzhľad, ale preto, že verila, že ľahšie jedlá jej pomáhajú udržať čistú myseľ a hlboké sústredenie na prácu.

Do svojej smrti v roku 2012 publikovala 171 vedeckých štúdií. Práca a výskum zostali dôležitou súčasťou jej života aj v pokročilom veku. „Mozog je ako sval. Ak ho prestanete používať, začne atrofovať,“ zdôrazňovala.

Ani v starobe neprestávala študovať. Verila, že udržiavanie mentálnej aktivity je kľúčom k dlhovekosti, a nikdy sa neuspokojila s rutinnými úlohami. Neustále riešila problémy, skúmala a hľadala nové poznatky.

Napriek predsudkom zanechala nezmazateľný odkaz

Medzi jej kľúčové životné návyky patrila pozitívna nálada a vytrvalosť. Ani zákazy či predsudky ju neodradili od vedy. Keď jej fašistický režim znemožnil pracovať na univerzite, založila si laboratórium priamo vo svojej spálni. Na tvrdenia, že ženy nemôžu byť vedkyňami, odpovedala svojou neúnavnou prácou a úspechmi.

Verila, že stres a negatívne myslenie škodia zdraviu mozgu. Vo veku 103 rokov povedala: „Dnes mám lepšie mentálne schopnosti ako keď som mala 20 rokov, vďaka nadobudnutým skúsenostiam.“ Zostala bystrá až do konca života, čím ukázala, že intelektuálna zvedavosť a tvorivá práca môžu byť súčasťou aj vysokého veku.

Okrem výskumu sa venovala aj vzdelávaniu budúcich vedcov a motivovala mladé generácie k hľadaniu poznania. Od roku 2001 bola doživotnou senátorkou Talianskej republiky a o jej živote (a živote jej sestry, maliarky Paoly) bol dokonca natočený celovečerný film.

Bojovala za vedu aj slobodu ľudskej mysle

Keď 30. decembra 2012 skonala, bola najstaršou žijúcou držiteľkou Nobelovej ceny. Vedci a myslitelia po celom svete si ju pamätajú ako ženu, ktorá prekonala rodové predsudky i nespravodlivosť fašizmu a vybojovala si možnosť prispieť k svetovej vede.

Jej odkaz však presahuje vedecké úspechy – po celý život sa totiž rovnako vášnivo zasadzovala za občiansku zodpovednosť, kultúru a slobodu ľudskej mysle.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Evergreen (OneSignal)

Proteus

northfoto

Rita Levi-Montalcini v Ríme v roku 2007.

rita levi-montalcini

vedkyňa

veda

neurologia

mozog

myseľ

dlhovekosť

vitalita

Narodila sa v apríli 1909 a dožila sa 103 rokov. Známa talianska neurologička sa až do posledných dní venovala štúdiu, výskumu a práci. Jej dlhý život a vysoká mentálna aktivita vzbudzujú pozornosť aj vďaka životným návykom, ktoré si pestovala.

Rita Levi-Montalcini zasvätila svoj život výskumu nervového systému. Po ukončení štúdia v roku 1936 začala pracovať ako asistentka neurohistológa Giuseppeho Leviho, čím vstúpila do oblasti, ktorá definovala jej kariéru a viedla ju až k zisku Nobelovej ceny.

103-ročnej jej to myslelo lepšie ako v 20-ke: Cvičíte svoj mozog rovnako dobre ako slávna vedkyňa?

Premeňte svoj spánok pomocou pozície holuba.

Tajomstvo kvalitného odpočinku: Poznáte jogovú pózu, ktorá „vypína“ hlavu?

Vedci transplantovali ľudské mozgové tkanivo do myší. Tkanivo rástlo, vytvorilo nervové spojenia a prinieslo nečakaný objav.

Vedci nechali v myšiach rásť ľudské mozgové tkanivo. Výsledok prekvapil aj samotných výskumníkov

Domáci wallbox s nočnou tarifou zníži náklady na tisíc kilometrov na dvadsaťsedem eur.

Nabíjanie doma verzus na rýchlonabíjačke: Rozdiel na tisíc kilometrov prekvapí aj majiteľov elektromobilov

Cestovanie verejnou dopravou je od októbra vo viacerých slovenských mestách výrazne lacnejšie.

Lístky na MHD a autobusy klesli o polovicu: Pozrite si prehľad cien po mestách a dôležité dátumy, ktoré si musíte ustrážiť

Pohľad do temnej hlbokej šachty pripomína extrémne podmienky, ktorým čelili vedci pri pokuse preniknúť čo najhlbšie do zemskej kôry. Kolský superhlboký vrt dosiahol rekordnú hĺbku 12 262 metrov. (Ilustračný obrázok)

Sovieti sa prevŕtali 12 kilometrov do Zeme. Potom narazili na niečo, s čím nepočítali

Pravidelné čistenie a správna starostlivosť môžu bielym teniskám výrazne predĺžiť životnosť.

Ako udržať biele tenisky žiarivo čisté? Zabudnite na pranie v práčke, pomôžu vám tieto domáce triky

Chrumkavé rakúske Pofesen plnené slivkovým lekvárom sa podávajú ešte teplé. Na povrchu sú zlatisté a chrumkavé, zatiaľ čo vo vnútri zostáva sladká ovocná náplň.

Kedysi sme jedli chlieb vo vajíčku. Teraz sú hitom rakúske hrianky so sladkým prekvapením

Genetický kľúč k rozumu.

Máte vysoké IQ po otcovi či mame? Psychologička prezradila pravdu o našich génoch

Tuk a zvyšky jedla sa postupne usádzajú na stenách potrubia a znižujú jeho priechodnosť. Varovným signálom býva pomaly odtekajúca voda alebo nepríjemný zápach z  drezu.

Nalejte to do odtoku. Nič tak účinne „nevyžerie“ hnijúce zvyšky

Rádioteleskop FAST v čínskej provincii Kuej-čou patrí medzi najcitlivejšie nástroje na hľadanie rádiových signálov z vesmíru. Vedci ho využili aj pri pátraní po možných technosignatúrach v 33 planetárnych systémoch. (Ilustračný obrázok)