Na pozoruhodné výsledky nového výskumu upozornil aj vedecký portál ScienceDaily. Vedci z University of Osaka sa tentoraz nesústredili iba na to, čo imunitný systém vekom stráca. Pozreli sa na opačnú stránku starnutia – na bunky, ktoré sa u mimoriadne dlhovekých ľudí naopak výrazne rozmnožili. Výsledky publikované v odbornom časopise Cell Reportsnaznačujú, že imunita sa ani vo veku nad 110 rokov nemusí jednoducho iba oslabovať, ale môže sa na nové hrozby ďalej prispôsobovať.
Čím boli ľudia starší, tým viac zvláštnych buniek mali
Vedci sa zamerali na cytotoxické CD4 T-lymfocyty, označované ako CD4 CTL. Ide o pomerne nezvyčajnú a vzácnu skupinu buniek imunitného systému.
Bežné CD4 T-lymfocyty poznáme predovšetkým ako bunky, ktoré pomáhajú koordinovať imunitnú reakciu. CD4 CTL sú však výnimočné tým, že dokážu cieľové bunky aj priamo napadnúť. Výskum ich spája s reakciami proti infekciám a za určitých okolností aj proti nádorovým bunkám.
Výskumníci analyzovali krv 28 ľudí, ktorých rozdelili do troch vekových skupín. Prvú tvorili ľudia vo veku od 70 do 99 rokov, druhú storoční ľudia vo veku 100 až 109 rokov a poslednú takzvaní superstoroční ľudia, ktorí dosiahli najmenej 110 rokov.
Rozdiel medzi skupinami bol výrazný. U ľudí vo veku 70 až 99 rokov tvorili CD4 CTL mediánovo približne 4 percentá skúmaných CD4 T-buniek. Vo vekovej skupine 100 až 109 rokov ich podiel stúpol na 9,6 percenta a medzi ľuďmi vo veku najmenej 110 rokov dosiahol 17,6 percenta.
Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že čím je človek starší, tým viac týchto nezvyčajných buniek má. Výsledky však ukázali aj zaujímavú výnimku.
Najvyšší podiel CD4 CTL zo všetkých skúmaných ľudí mal účastník, ktorý ešte nemal 100 rokov. Tento typ imunitnej reakcie preto zrejme nie je výsadou iba ľudí, ktorí sa už dožili extrémne vysokého veku.
Podľa vedúceho autora štúdie Kosukeho Hashimota môže výrazný nárast tejto inak vzácnej populácie buniek poskytnúť dôležité stopy k tomu, ako si ľudská imunita dokáže zachovať funkčnosť aj v extrémnej starobe.
Niektoré bunky sa začali masívne kopírovať
Vedcov však nezaujal iba samotný počet CD4 CTL. Keď sa na tieto bunky pozreli podrobnejšie, objavili známky klonálnej expanzie.
Keď imunitný systém rozpozná konkrétnu hrozbu, určité T-lymfocyty sa môžu začať intenzívne množiť. Vznikne tak množstvo buniek pochádzajúcich z jedného pôvodného klonu, ktoré sú pripravené reagovať na rovnaký alebo podobný cieľ.
V skúmanej skupine tvoril najväčší individuálny klon v priemere 33,3 percenta všetkých CD4 CTL. U jedného zo storočných účastníkov bol tento jav ešte výraznejší – jediný klon predstavoval až 53,8 percenta všetkých skúmaných CD4 CTL.
Takéto rozmnoženie naznačuje, že imunitný systém týchto ľudí mohol počas života opakovane reagovať na určité pretrvávajúce hrozby.
A práve pri skúmaní toho, na čo by tieto bunky mohli reagovať, prišlo ďalšie prekvapenie.
Ich bunky pripomínali tie, ktoré rozpoznávajú nádory
Vedci analyzovali receptory T-buniek a porovnali ich sekvencie s údajmi uloženými vo verejných databázach.
Pri dominantných klonoch našli takmer tri desiatky zhôd so sekvenciami pochádzajúcimi od ľudí s nádorovými ochoreniami, konkrétne s rakovinou pľúc, prsníka a pečene. Skúmaní storoční a superstoroční ľudia pritom tieto nádorové ochorenia diagnostikované nemali.
Výskumníci preto uvažujú, že niektoré CD4 CTL by mohli rozpoznávať ciele súvisiace s nádormi ešte predtým, ako sa prípadné ochorenie stane klinicky zistiteľným. Presne na aké ciele tieto bunky reagujú, však zatiaľ nevedia.
To je veľmi dôležité rozlíšenie. Výsledky neznamenajú, že ľudia nad 110 rokov majú v krvi akési univerzálne bunky, ktoré ich automaticky chránia pred rakovinou. Výskum zatiaľ ukazuje zaujímavú podobnosť receptorov a možnú súvislosť, ktorú bude potrebné ďalej skúmať.
Imunita sa vekom nemusí iba zhoršovať
Výsledky zároveň trochu komplikujú zaužívanú predstavu o starnutí imunitného systému.
S pribúdajúcim vekom sa mnohé jeho funkcie skutočne zhoršujú. Organizmus môže slabšie reagovať na infekcie a postupne sa mení aj schopnosť vytvárať účinné imunitné odpovede.
Nová štúdia však naznačuje, že starnutie imunity nemusí byť iba postupným úpadkom. Niektoré populácie T-buniek sa môžu selektívne rozmnožovať a imunitný systém sa môže aj vo veľmi vysokom veku ďalej prispôsobovať problémom, ktorým organizmus čelí.
Vedci tento proces opisujú skôr ako určitú prestavbu imunitného systému. Namiesto toho, aby všetky jeho časti jednoducho strácali schopnosti rovnakým tempom, niektoré bunky môžu nadobudnúť väčší význam.
V extrémne vysokom veku je to mimoriadne zaujímavé. V tele postupne pribúdajú poškodené, starnúce či potenciálne nádorové bunky a schopnosť imunity reagovať na takéto zmeny by mohla byť jedným z faktorov spojených so zdravým starnutím.
Objavili vedci tajomstvo dlhovekosti?
Zatiaľ nie. A práve pri interpretácii výsledkov je potrebná opatrnosť.
Štúdia nedokazuje, že vysoké množstvo CD4 CTL spôsobuje dlhovekosť. Vedci našli súvislosť medzi extrémne vysokým vekom a nezvyčajným zastúpením týchto buniek, no z výsledkov nemožno povedať, či práve ony pomohli ľuďom dožiť sa 110 rokov.
Výskum navyše zahŕňal iba 28 ľudí a skúmal T-bunky cirkulujúce v krvi. Zatiaľ nie je jasné, ako sa rovnaké bunky správajú v jednotlivých tkanivách ľudského tela. Práve ich fungovanie v tkanivách chce tím skúmať ďalej.
Napriek tomu výsledky ponúkajú zaujímavý pohľad na ľudí, ktorí dosiahli vek, ku ktorému sa dostane iba nepatrná časť populácie. Ich imunita nemusí byť jednoducho „mladšia“ než imunita ostatných. Môže byť určitým spôsobom prestavaná a prispôsobená desaťročiam neustáleho kontaktu s novými hrozbami.
A práve pochopenie toho, ako táto adaptácia funguje, môže vedcom v budúcnosti pomôcť lepšie porozumieť nielen výnimočnej dlhovekosti, ale predovšetkým tomu, čo umožňuje niektorým ľuďom starnúť zdravšie než iným.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: svetzvedavo.sk
