logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

O nezvyčajnom objave informoval prestížny vedecký časopis <a href="https://www.nature.com/articles/d41586-026-03043-w" id="edade873-3b54-4f75-9a19-bc96d38d5b1c" rel="nofollow">Nature</a>. Výskumníci z Harvard Medical School pod vedením Jesseho Poganika zistili, že biologický vek transplantovaného srdca nemusí byť pevne určený vekom darcu. Zdá sa, že významnú úlohu zohráva aj prostredie organizmu, do ktorého sa orgán dostane. Výsledky vychádzajú z experimentov na zvieratách a z analýzy údajov pacientov po transplantácii srdca. Samotná vedecká štúdia bola zatiaľ zverejnená ako preprint a ešte neprešla štandardným odborným recenzným konaním.

Azet magazin

Vek srdca nemusí zodpovedať veku jeho darcu

Transplantácia srdca predstavuje pre mnohých pacientov s pokročilým srdcovým zlyhávaním poslednú možnosť liečby. Problémom však zostáva nedostatok vhodných darcovských orgánov.

V Spojených štátoch sa v roku 2024 uskutočnilo 4 636 transplantácií srdca, čo predstavovalo približne 81,5-percentný nárast oproti roku 2013. Napriek rastúcemu počtu operácií niektorí pacienti stále zomierajú skôr, než sa pre nich nájde vhodný darca.

Pri výbere srdca lekári zohľadňujú viacero faktorov vrátane jeho zdravotného stavu, veľkosti, funkcie a veku darcu. Mladšie orgány sa často považujú za výhodnejšie, pretože sa pri nich predpokladá nižšia miera zmien súvisiacich so starnutím.

Nový výskum však naznačuje, že situácia môže byť zložitejšia.

Transplantované srdce sa totiž môže postupne biologicky prispôsobovať veku svojho nového hostiteľa.

To znamená, že staršie srdce nemusí po transplantácii nevyhnutne pokračovať v biologickom starnutí rovnakým tempom ako pred operáciou.

Aby vedci pochopili, čo sa s transplantovaným srdcom deje, pripravili nezvyčajný experiment.

Scientist with syringe and rats on white wooden table in laboratory, selective focus. Animal testing

Laboratórny potkan počas vedeckého výskumu. Vedci pri experimentoch na hlodavcoch zistili, že staršie transplantované srdcia v mladších organizmoch vykazovali známky biologického omladenia, zatiaľ čo mladé srdcia v starších telách biologicky starli rýchlejšie. (Ilustračný obrázok)

Použili myši troch vekových skupín. Najmladšie mali približne tri mesiace, ďalšie jeden rok a najstaršie približne 18 až 20 mesiacov.

Výskumníci následne transplantovali srdcia medzi zvieratami rôzneho veku. Vytvorili tak kombinácie, pri ktorých sa mladé srdce dostalo do staršieho organizmu a staršie srdce do mladšieho.

Pri tomto type experimentálnej transplantácie si myši ponechali aj svoje pôvodné srdce. V ich tele teda určitý čas fungovali dve srdcia súčasne.

Takéto usporiadanie umožnilo vedcom porovnať transplantovaný orgán s pôvodným srdcom hostiteľa a sledovať, ako naň vplýva nové biologické prostredie.

Po štyroch až šiestich mesiacoch od transplantácie odobrali vzorky srdcového tkaniva a podrobili ich genetickým analýzam.

Staršie srdcia v mladých telách začali vykazovať známky omladenia

Vedci sa zamerali na takzvaný epigenetický vek.

Na rozdiel od kalendárneho veku, ktorý jednoducho vyjadruje počet rokov od narodenia, biologický vek sa pokúša zachytiť stav buniek a tkanív na základe zmien spojených so starnutím.

Jedným zo spôsobov jeho odhadovania je sledovanie metylácie DNA. Ide o chemické zmeny, ktoré ovplyvňujú reguláciu génov a ktorých určité vzorce sa s pribúdajúcim vekom menia.

Výskumníci analyzovali približne 320-tisíc miest v DNA, aby zistili, ako sa tieto vzorce zmenili po transplantácii.

Výsledky ukázali pozoruhodnú súvislosť.

Keď sa staršie srdce dostalo do mladého organizmu, jeho epigenetické ukazovatele sa posunuli smerom k mladšiemu biologickému veku.

Pri opačnej kombinácii sa mladé srdcia transplantované starším myšiam začali biologicky približovať staršiemu organizmu.

Zdalo sa teda, že biologický vek srdca neurčuje iba samotný orgán, ale aj telo, v ktorom sa nachádza.

To však neznamená, že sa staršie srdce úplne zmenilo na mladé. Vedci pozorovali zmeny konkrétnych molekulárnych ukazovateľov starnutia, nie úplné odstránenie všetkých poškodení nahromadených počas života.

Výskumníci následne skúmali, či sa podobný mechanizmus prejavuje aj u ľudských pacientov.

Analyzovali vzorky srdcového tkaniva získané pri biopsiách pacientov po transplantácii v nemocnici Brigham and Women’s Hospital v Bostone.

Zamerali sa na 11 pacientov, pri ktorých existoval výraznejší vekový rozdiel medzi darcom a príjemcom orgánu.

V prípadoch, keď staršie srdce dostal mladší pacient, predstavoval vekový rozdiel približne 8 až 24 rokov.

Pri transplantáciách mladších sŕdc starším pacientom bol rozdiel ešte väčší, približne 38 až 50 rokov.

Aj v týchto vzorkách vedci našli náznaky, že epigenetický vek transplantovaného orgánu sa môže posúvať smerom k veku príjemcu.

Podľa vedúceho výskumu Jesseho Poganika bolo pozoruhodné, že výsledky u ľudí pripomínali zmeny, ktoré tím predtým zaznamenal pri myšiach.

Hoci išlo o malú skupinu pacientov, zistenie podporilo predstavu, že prostredie organizmu môže ovplyvňovať biologické starnutie transplantovaného tkaniva aj u človeka.

Rozhodujúce nemusí byť len samotné srdce

Vedci sa neobmedzili iba na analýzu DNA.

Preskúmali tiež zdravotné údaje niekoľkých stoviek pacientov po transplantácii srdca a sledovali vybrané ukazovatele približne rok po operácii.

Zaujímala ich napríklad srdcová frekvencia, fyzická výkonnosť a hrúbka zadnej steny srdca.

Pri niektorých parametroch sa ukázalo, že ich hodnoty súviseli výraznejšie s vekom príjemcu než s vekom pôvodného darcu.

To naznačuje, že transplantovaný orgán sa môže prispôsobovať novému telu nielen na molekulárnej úrovni, ale aj z hľadiska niektorých funkčných vlastností.

Výskumníci však zatiaľ nevedia presne vysvetliť, čo tieto zmeny spôsobuje. Jednou z možností je pôsobenie látok cirkulujúcich v krvi, ktoré môžu ovplyvňovať procesy starnutia v jednotlivých orgánoch.

Nie všetky sledované funkčné ukazovatele však potvrdili rovnaký vzorec. Niektoré zmeny súvisiace so starnutím totiž môžu byť nezvratné. Biologické omladenie namerané pomocou epigenetických ukazovateľov preto automaticky neznamená, že staršie srdce bude fungovať rovnako ako mladé.

Výsledky napriek tomu otvárajú zaujímavú možnosť do budúcnosti. Ak ďalšie výskumy potvrdia, že vek príjemcu dokáže ovplyvniť biologický stav transplantovaného orgánu, mohlo by to pomôcť rozšíriť okruh vhodných darcov srdca. Zatiaľ však ide o predbežné zistenia, ktoré si vyžadujú potvrdenie ďalšími štúdiami.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/10/08/stare-srdce-transplantovali-do-mladsieho-tela-potom-sa-zacalo-biologicky-omladzovat/" id="c20bf977-24eb-47d9-ba21-c2ca2b4c36b2" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

iStock

Unsplash

Chirurgický tím počas operácie srdca na modernej operačnej sále. Nový výskum naznačuje, že transplantované srdce sa môže biologicky prispôsobovať veku príjemcu, pričom staršie orgány v mladších telách vykazovali známky biologického omladenia. (Ilustračný obrázok)

operácia

srdce

výskum

Môže sa srdce po transplantácii biologicky omladiť? Nový výskum vedcov z Harvardovej univerzity naznačuje, že áno. Keď transplantovali staršie srdcia mladším organizmom, ich biologický vek sa začal znižovať. Pri opačnej kombinácii sa zase mladé srdcia v starších telách biologicky menili rýchlejšie. Pozoruhodné výsledky zaznamenali najskôr pri experimentoch na myšiach a následne našli podobné súvislosti aj u ľudských pacientov. Objav by v budúcnosti mohol zmeniť spôsob, akým lekári posudzujú vek darcovských orgánov.

O nezvyčajnom objave informoval prestížny vedecký časopis Nature. Výskumníci z Harvard Medical School pod vedením Jesseho Poganika zistili, že biologický vek transplantovaného srdca nemusí byť pevne určený vekom darcu. Zdá sa, že významnú úlohu zohráva aj prostredie organizmu, do ktorého sa orgán dostane. Výsledky vychádzajú z experimentov na zvieratách a z analýzy údajov pacientov po transplantácii srdca. Samotná vedecká štúdia bola zatiaľ zverejnená ako preprint a ešte neprešla štandardným odborným recenzným konaním.

Staré srdce transplantovali do mladšieho tela. Potom sa začalo biologicky „omladzovať“

Oblečenie nie je len otázkou vkusu, ale strategickým nástrojom úspechu.

Power Dressing: Ako nás oblečenie robí silnejšími a úspešnejšími v kariére?

Zasiahnite proti herpesu hneď na začiatku.

Prečo sa herpes objaví vždy v tej najhoršej chvíli? Zistite, ako včas zakročiť a urýchliť hojenie

Žena kráča osamote ulicou, zatiaľ čo v pozadí stojí neznámy muž. Pocit, že nás niekto sleduje, môže vzniknúť aj na základe nenápadných podnetov, ktoré mozog vyhodnotí ako možnú prítomnosť iného človeka. Niekedy však môže ísť iba o mylný dojem. (Ilustračný obrázok)

Máte niekedy pocit, že vás niekto sleduje? Vedci vysvetlili, prečo sa zrazu otočíte

Zlatistá kôrka a nadýchané vnútro. Prečo Taliani nedajú na focacciu dopustiť?

Pizza má vážneho konkurenta: Tento taliansky zázrak vyčarujete len z pár surovín

Ryanair spúšťa z Bratislavy novú priamu linku na obľúbený grécky ostrov.

Nová letecká linka z Bratislavy: Ryanair vás priamo vezme na jeden z najkrajších gréckych ostrovov

Správne vyskladaný jedálniček udrží hydinu v kondícii aj v sychravom počasí.

Sliepky vám na jeseň prestali znášať? Skúste tento trik s krmivom a hniezda budú opäť plné

Kocky ľadu sa pri tomto spôsobe polievania nechajú pomaly roztopiť na povrchu substrátu. Nemali by však ležať priamo na listoch ani stonke orchidey.

Dajte 4 kocky do kvetináča. Tento trik s orchideou používa čoraz viac ľudí

Rita Levi-Montalcini v Ríme v roku 2007.

103-ročnej jej to myslelo lepšie ako v 20-ke: Cvičíte svoj mozog rovnako dobre ako slávna vedkyňa?

Časté ponocovanie môže telu sťažiť udržiavanie prirodzeného spánkového rytmu.

Chodíte spať po polnoci? Telo môže na pravidelné ponocovanie doplácať viac, než si myslíte

Pohľad do temnej hlbokej šachty pripomína extrémne podmienky, ktorým čelili vedci pri pokuse preniknúť čo najhlbšie do zemskej kôry. Kolský superhlboký vrt dosiahol rekordnú hĺbku 12 262 metrov. (Ilustračný obrázok)