Filip Kováč

V roku 2026 je tento tlak ešte citeľnejší. Kvôli novým daniam a drahším potravinám hlási podľa Indexu finančného stresu až 61 % Slovákov, že ich mesačné výdavky vyskočili o 50 až 150 eur. Žiť od výplaty k výplate už dávno nie je problémom chudobných, ale realitou pracujúcej strednej triedy. Kam nám teda ten cashflow reálne uteká a ako nad ním získať kontrolu?

Skrotiť rodinné financie môže byť náročné.

Krutá matematika slovenských výdavkov (A štatistické klamstvo)

Ak máte pocit, že po zaplatení bývania a jedla vám z výplaty nezostane takmer nič, nemýlite sa. Podľa oficiálnych dát pohltia tieto dve položky takmer polovicu priemerného zárobku Slováka.

Pri odhadovanej priemernej hrubej mzde 1 658 eur by mala priemerná domácnosť minúť na bývanie zhruba 269 eur mesačne.

Toto číslo v realite ale pre mnohých z nás neplatí. Za necelých 270 eur dnes v meste nezoženiete ani garzónku. Celoštátny priemer totiž masívne skresľujú státisíce Slovákov, ktorí už majú hypotéky dávno splatené alebo bývajú vo vlastných domoch po rodičoch a platia len čisté energie a fond opráv. Ak však dnes žijete v komerčnom podnájme alebo platíte hypotéku, realita na vašom účte je oveľa vyššia.

Dostať sa k vlastnému bývaniu je čoraz ťažšie. Priemerná cena nehnuteľností vyskočila na 3 378 eur za m². Ak si chce mladá rodina kúpiť štartovací byt za 180 000 eur s 80-percentnou hypotékou, banka od nej vyžaduje 36 000 eur v hotovosti a mesačnú splátku 687 eur. Na to, aby ste vôbec prešli prísnym bankovým testom, musíte v hrubom zarábať aspoň 2 337 eur.

Šokujúci fakt, o ktorom banky mlčia: Vedeli ste, že pri súčasných úrokových sadzbách trvá takmer 11 rokov, kým splatená pätina úveru reálne zníži samotnú istinu (dlh)? Prvé roky totiž vaše splátky pohltia takmer výlučne čisté úroky, ktoré putujú priamo banke.

Azet magazin

Kam utekajú peniaze? Lov na dopamín a skryté zlozvyky

Nízka finančná gramotnosť Slovákov sa neprejavuje tým, že by sme nevedeli počítať. Prejavuje sa v našom každodennom, často nevedomom správaní. Málokedy totiž finančne vykrvácame na jednom veľkom nákupe. Oveľa častejšie nás položia na kolená neviditeľné mikrovýdavky.

1. Pasca na dopamín a impulzívne nákupy

Až 77 % z nás sa priznáva k impulzívnemu nakupovaniu. Moderný marketing presne vie, ako funguje ľudský mozog. Frázy ako "posledné 3 kusy na sklade" alebo premyslene rozmiestnené drobnosti pri pokladniach vyvolávajú rýchlu dopamínovú reakciu. Často nenakupujeme preto, že danú vec potrebujeme, ale preto, že si chceme po náročnom dni v práci rýchlo a jednoducho zdvihnúť náladu. Mladí ľudia do 25 rokov sú v tom tak trochu nevinne, ich racionálne centrum v mozgu sa ešte len vyvíja, no ich peňaženka ten okamžitý impulz pocíti hneď.

Priemerný Slovák minie na alkohol a tabak viac než 60 eur mesačne, pričom klasický fajčiar "vypustí do vzduchu" aj stovku. K tomu si pripočítajme rannú kávu so sebou na benzínke, každodenné obedy v reštauráciách a vyhadzovanie jedla, ktoré sme nestihli spotrebovať. Príprava jedla doma do krabičiek je pritom často až desaťnásobne lacnejšia a pre peňaženku znamená okamžitú infúziu.

Ako z toho von? Tri zbrane na stabilizáciu peňaženky

Ak chceme zastaviť finančný stres, musíme zmeniť systém, akým s peniazmi narábame. Zabudnite na otravné tabuľky v Exceli, na ktoré po troch dňoch aj tak zabudnete. V roku 2026 máme k dispozícii oveľa elegantnejšie riešenia.

Namiesto zložitého rátania si rozdeľte svoj čistý príjem na tri kôpky:

50 % – Potreby: To, čo musíte zaplatiť, aby ste prežili (hypotéka/nájom, energie, základné potraviny, poistky).

30 % – Chcem: Životný štýl, kultúra, kaviareň, kino, hobby. Život predsa musíme žiť, nielen prežívať. Ak na to máte vyčlenenú presnú sumu, môžete míňať bez výčitiek.

20 % – Budúcnosť: Tvorba rezervy a dlhodobé investovanie (napr. do nízkonákladových ETF fondov, kde je priemerný ročný výnos 5–7 %, zatiaľ čo na bežnom účte vám peniaze požiera inflácia).

Príklad z praxe: Ak má domácnosť spoločný čistý príjem 2 500 eur, podľa tohto pravidla odloží 500 eur mesačne. To je 6 000 eur ročne. Ak sa im aj nečakane pokazí auto a oprava stojí 2 000 eur, stále im zostane 4 000 eur ako čistá rezerva. Žiadny stres, žiadne drahé a nevýhodné spotrebné úvery.

Zbraň č. 2: Nechajte technológie pracovať za vás

Už nemusíte ručne odkladať a prepisovať bločky do Excelu. Existujú aplikácie, ktoré využívajú fakt, že všetky nákupy idú cez systém e-Kasa. Stačí smartfónom naskenovať QR kód z bločku. Aplikácia sama stiahne dáta z Finančnej správy, prečíta položkový rozpis a pomocou umelej inteligencie s 97-percentnou presnosťou roztriedi nákup (rožky hodí do potravín, aviváž z toho istého nákupu do drogérie).

Zbraň č. 3: Gamifikácia (Šetrenie ako hra)

Ak je pre vás ťažké začať šetriť vedome, oklamte svoju hlavu hrou:

Výzva zaokrúhľovania platieb: Aktivujte si v bankovej aplikácii zaokrúhľovanie platieb kartou. Ak platíte v obchode 3,20 €, banka vám z účtu stiahne 4 € a zvyšných 80 centov automaticky pošle na sporiaci účet. Deje sa to nepozorovane, no na konci roka máte našetrené na pekný víkendový pobyt.

Výzva 52 týždňov: Prvý týždeň v roku odložíte 1 €, druhý týždeň 2 €, až po 52. týždeň, keď odložíte 52 €. Výsledok? Po roku máte na účte 1 378 eur, ktoré môžete použiť ako základ núdzového fondu.

Nastavovanie rodinného rozpočtu.

Optimalizácia rodinného rozpočtu nie je o tom, že si odopriete každú radosť zo života a zatvoríte sa doma. Je o vedomej kontrole. Keď presne viete, kam vaše peniaze tečú, prestávate byť ich otrokom. Získate to najcennejšie, čo vám zdravé financie môžu priniesť a to pokojný spánok a slobodu rozhodovať sa bez toho, aby ste tŕpli, kedy konečne príde ďalšia výplata.

Evergreen (OneSignal)

pexels.com

Unsplash

Finančné plánovanie rodiny

výplata

byvanie

potraviny

Ten scenár pozná snáď každý z nás. Cinkne výplata, s úľavou zaplatíte hypotéku alebo nájom, odídu inkasá, urobíte jeden či dva väčšie nákupy potravín a zrazu sa pozeráte na sumu, s ktorou musíte prežiť najbližšie štyri týždne. Lenže život nie je len o platení zloženiek. Chcete zájsť s priateľmi na dobrú večeru, kúpiť si niečo na seba, zaplatiť deckám krúžky alebo si cez víkend vyvetrať hlavu na horách. Výsledok? Týždeň pred ďalšou výplatou na účte svieti nula alebo len smutných zopár eur a vy premýšľate, kam sa tie peniaze zasa rozkotúľali.

V roku 2026 je tento tlak ešte citeľnejší. Kvôli novým daniam a drahším potravinám hlási podľa Indexu finančného stresu až 61 % Slovákov, že ich mesačné výdavky vyskočili o 50 až 150 eur. Žiť od výplaty k výplate už dávno nie je problémom chudobných, ale realitou pracujúcej strednej triedy. Kam nám teda ten cashflow reálne uteká a ako nad ním získať kontrolu?

Kam miznú peniaze z výplaty? Ako skrotiť rodinný cashflow?