<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Zákazníci sa sťažujú na neporiadok, no sami ho robia. Predavačka opísala realitu slovenských supermarketov

Predavačka reťazca opísala, akú paseku po sebe nechávajú zákazníci a aké škody tým vznikajú.
Predavačka reťazca opísala, akú paseku po sebe nechávajú zákazníci a aké škody tým vznikajú.AI model Google Gemini
Niektorí zákazníci si nákup rozmyslia a potraviny jednoducho odložia tam, kde práve stoja. Iní ochutnávajú výrobky alebo preberajú ovocie tak, že končí na zemi. Predavačka zo slovenského obchodu prehovorila o správaní, ktoré zamestnancom pridáva prácu a obchodom spôsobuje zbytočné straty.

Určite ste sa s tým už stretli. Šunka a syr hodené medzi papučami, vajíčka pri pečive a mäso hneď vedľa pracieho prášku. Nakupujúci si obvykle pomyslí, že niekto musel urobiť rozhodnutie priamo v tomto regáli, no väčšinou sa už nezamýšľame nad rozsahom tohto problému a tým, aké vysoké škody tým vznikajú.

Anonymná predavačka zo Žiliny na stránke Nekŕmte nás odpadom bez servítky opísala tvrdú realitu slovenských supermarketov a otvorila otázku, kto vlastne nesie vinu za katastrofálny neporiadok v predajniach. Reaguje tak na pobúrené komentáre pod jedným z príspevkov s fotografiou plesnivých a nahnitých mandaríniek. Autor príspevku sa pohoršoval nad prístupom personálu predajne, no teraz tu máme aj druhú stranu mince.

Žena, ktorá podľa vlastných slov už roky pracuje v jednom z obchodných reťazcov v Žiline, pripúšťa, že personál nie je bezchybný. Prázdne regály, nedoložený tovar či pokazené výrobky sa podľa nej skutočne objavujú. Za problém však považuje, že zákazníci si často neuvedomujú, ako veľmi k neporiadku prispievajú vlastným správaním.

„Robíme za pár eur a niekedy sme vďační, keď si vôbec stihneme odskočiť na vecko,“ píše predavačka.

Keď potom vidí ďalšie fotografie neporiadku sprevádzané nadávkami na neschopný personál, má podľa vlastných slov chuť postaviť kritikov aspoň na hodinu na svoje miesto.

Mäso za sedem eur medzi pracími práškami

Jedným z najväčších problémov, ktoré predavačka opisuje, je odkladanie potravín na miesta, kam nepatria. Zákazníci si počas nákupu niečo rozmyslia, no namiesto vrátenia výrobku do pôvodného regálu ho nechajú tam, kde práve stoja.

„Zoberiete si drahé maslo alebo mäso za 7€ z chladiaceho boxu, prejdete pol predajne a zrazu si nákup rozmyslíte. Tak to jednoducho položíte medzi vložky či pracie prášky. Čo na tom, že tam ten výrobok zostane niekoľko hodín a skončí v koši,“ opisuje.

Takéto konanie pritom nemusí znamenať iba prácu navyše pre zamestnancov. Ak ide o potravinu, ktorá musí byť skladovaná pri určenej teplote, jej ponechanie mimo chladiaceho zariadenia môže viesť k znehodnoteniu.

Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že pri čerstvom mäse, rybách či niektorých mliečnych výrobkoch je nevyhnutné dodržiavať podmienky skladovania a neprerušovať chladiaci reťazec. Ak potravina zostane dlhší čas v nevhodnej teplote, môže byť ohrozená jej bezpečnosť.

Problém nastáva najmä vtedy, keď zamestnanci alebo zákazníci nájdu chladený výrobok mimo chladiaceho boxu a nevedia, ako dlho tam ležal. Zamestnanci tieto výrobky vyhadzujú, keďže nie je možné určiť, ako dlho bol výrobok mimo chladničky. Ak sa však rozhodnete zahrať sa na dobrého samaritána a vezmete si takýto výrobok domov, alebo ho vrátite do správneho regálu, je to to najhoršie, čo môžete urobiť. Vo výrobku už mohli začať hnilobné procesy a je veľmi pravdepodobné, že sa vám, alebo niekomu inému výrobok pokazí hneď na druhý deň.

Prehrabávanie ovocia aj ochutnávanie jogurtov

Predavačka upozorňuje aj na správanie zákazníkov v oddelení ovocia a zeleniny. Najmä pri akciových výrobkoch podľa nej niektorí nakupujúci preberajú jednotlivé kusy tak intenzívne, že ich poškodia alebo zhodia na zem.

„Keď je akcia na hrozno alebo jahody, prehrabujete sa v nich, akoby ste hľadali zlato. Prekladáte, stláčate, polovica popadá na zem a necháte to tak,“ opisuje.

Podobné skúsenosti má aj s pečivom. Napriek tomu, že sú pri regáloch dostupné kliešte, niektorí zákazníci podľa nej holými rukami prekladajú množstvo rožkov, kým si vyberú ten, ktorý im vyhovuje.

Ďalšou kapitolou sú otvorené alebo čiastočne skonzumované výrobky. V regáloch podľa predavačky nachádzajú načaté nápoje, roztrhnuté balenia chipsov či jogurty, ktoré niekto otvoril, ochutnal a vrátil na miesto. Opisuje tiež prípad, keď našla pri sladkostiach rozpadnutý chlieb, ktorý zákazník odložil po krájaní namiesto toho, aby na problém upozornil zamestnancov.

„My ten obchod upratujeme prakticky furt,“ píše predavačka.

Pripomína pritom, že cez frekventované oddelenia môžu za krátky čas prejsť stovky zákazníkov a zamestnanci nedokážu byť neustále na každom mieste. Ide o anonymné svedectvo jednej pracovníčky, ktorého jednotlivé tvrdenia nemožno nezávisle overiť. Poukazuje však na širší problém, ktorý sa týka potravinového odpadu aj nákladov maloobchodu.

V slovenských supermarketoch končia v odpade tisíce ton potravín

O rozsahu potravinového odpadu vypovedajú aj údaje obchodných reťazcov. Napríklad Tesco Slovensko podľa najnovších zverejnených výsledkov eviduje za desať rokov nasledujúce zmeny:

Ukazovateľ (Tesco Slovensko)Zverejnená hodnota
Množstvo odpadu pred 10 rokmi9 957 ton
Súčasné množstvo odpadu1 878 ton
Podiel odpadu z predaných potravín0,36 %
Darované nepredané potraviny chariteviac ako 27-tisíc ton
Počet pripravených porcií z darovvyše 66 miliónov

Tieto čísla však neznamenajú, že uvedené množstvo potravín znehodnotili zákazníci. Potravinový odpad v predajniach vzniká z viacerých dôvodov, od nepredaných výrobkov po poškodenie pri manipulácii, nesprávne skladovanie, sťahovanie nevyhovoujúcich výrobkov, či dodanie tovaru v nedostatočnej kvalite. Verejne dostupné údaje neumožňujú určiť, akú časť strát spôsobuje práve nevhodné správanie nakupujúcich.

Pre obchodníkov však každá znehodnotená potravina predstavuje potenciálnu finančnú stratu. Okrem samotnej hodnoty tovaru môžu vznikať aj náklady na jeho evidenciu, manipuláciu a likvidáciu.

Portál Peniaze.sk preto oslovil Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO) s otázkami, či obchodné reťazce evidujú škody spôsobené zákazníkmi, aká je ich finančná hodnota a akým spôsobom ich riešia. Po dodaní stanoviska článok aktualizujeme.

Môže zákazník za poškodený tovar zaplatiť?

Ak zákazník poškodí výrobok, automaticky to neznamená, že ho musí kúpiť. Na druhej strane však neplatí ani to, že za tovar, ktorý ešte nezaplatil, nenesie žiadnu zodpovednosť.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný správať sa tak, aby predchádzal škodám na majetku. Ustanovenie § 420 zároveň upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ak teda zákazník svojím zavineným konaním spôsobí obchodníkovi preukázateľnú škodu, obchodník sa môže domáhať jej náhrady. Nie je pritom nevyhnutné, aby išlo o úmyselné poškodenie. Rozhodujúce sú:

  • okolnosti konkrétneho prípadu,
  • porušenie povinnosti,
  • vznik škody,
  • a príčinná súvislosť medzi konaním zákazníka a škodou.

Rozdiel tak môže byť medzi nešťastnou náhodou, keď zákazníkovi napríklad spadne výrobok z ruky, a situáciou, keď vedome nechá rýchlo sa kaziacu potravinu mimo chladničky. Ani v druhom prípade však nemožno bez ďalšieho automaticky predpokladať, že obchodník má nárok na zaplatenie celej predajnej ceny.

Otázkou zostáva aj praktické vymáhanie takýchto škôd. Pri výrobku za niekoľko eur totiž môžu náklady a komplikácie spojené s preukazovaním zodpovednosti prevýšiť samotnú hodnotu tovaru.

Predavači nie sú sluhovia, odkazuje autorka

Autorka príspevku zdôrazňuje, že svojím vyjadrením nechce ospravedlňovať chyby obchodných reťazcov. Zákazníci majú podľa nej právo upozorniť na nedostatky, očakávať čisté predajne aj kvalitné potraviny. Rovnaký rešpekt by však mali prejavovať voči ľuďom, ktorí v obchodoch pracujú.

„My sme tam pre vás, ale nie sme vaši sluhovia,“ odkazuje v závere svojho príspevku.

Jej výpoveď tak otvára otázku, ktorá pri fotografiách neporiadku v supermarketoch často zostáva bokom. Za stav predajne zodpovedá obchodník, no na tom, ako vyzerá po stovkách návštev počas dňa, sa podieľajú aj samotní zákazníci.

A hoci sa môže zdať, že jedno balenie mäsa odložené medzi pracie prášky je zanedbateľný problém, pri opakovaní podobného správania vo veľkom množstve predajní už nejde iba o neporiadok. Ide aj o potraviny a peniaze, ktoré môžu skončiť úplne zbytočne v odpade.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: Článok je prevzatý z www.peniaze.sk

Začnite diskusiu
;