<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Vlastné bývanie sa mladým vzďaľuje. Koľko dnes musíte zarobiť a našetriť, aby ste dosiahli na byt?

Prvé bývanie
Prvé bývanie iStock
Slovensko drží v Európskej únii jeden nelichotivý rekord. Mladí ľudia u nás odchádzajú od rodičov v priemere až vo veku 30,9 roka. Pre predstavu, európsky priemer je o štyri roky nižší a v takom Fínsku či Švédsku žijú mladí vo vlastnom už ako 21-roční. Dôvodom u nás však nie je pohodlnosť alebo povestný „mama-hotel“. Sú to čisté čísla.

Kúpiť si prvý byt je dnes pre mladú generáciu omnoho ťažšie, než to mali ich rodičia. Dôvod je jednoduchý: ceny bytov rastú raketovým tempom, zatiaľ čo príjmy rastú len veľmi pomaly. Na hypotéku často nestačí len dobrý príjem, ale aj pomoc rodiny, zdedený majetok alebo roky šetrenia ešte predtým, než človek vôbec začne uvažovať o hypotéke. Generácia "baby boomers" vstupovala do dospelosti v úplne inom svete. Bývanie bolo dostupnejšie, hypotéka neznamenala takú obrovskú časť príjmu a stabilná práca často stačila na to, aby si človek postupne vybudoval vlastný byť. Mileniáli a mladšie generácie dnes hrajú úplne inú hru.

Mladí dnes ostávajú žiť u rodičov oveľa dlhšie ako v minulosti
Mladí dnes ostávajú žiť u rodičov oveľa dlhšie ako v minulosti iStock

Ceny verzus výplaty: Nožnice sa roztvárajú

Čísla od Národnej banky Slovenska (NBS) hovoria jasne. Začiatkom roka 2026 stál meter štvorcový bytu na Slovensku v priemere 3 378 eur. Medziročne to znamená skok o viac ako 11 %. Štatistický úrad navyše dodáva, že ak sa pozrieme na skutočné ceny z kúpnych zmlúv, byty vyskočili až o 14,4 %. Najrýchlejšie pritom dražejú jednoizbáky, a to sú presne tie byty, po ktorých mladí na začiatok pozerajú najviac.

A ako rástli naše platy? Priemerná hrubá mzda na Slovensku za rok 2025 síce stúpla na 1 620 eur, no keďže všetko okolo nás zdraželo, reálne sme si vylepšili rozpočet len o 2,2 %.

Navyše veľmi závisí od toho, kde žijete. V Prešovskom kraji zarobí človek v priemere 1 306 eur v hrubom, no ceny nehnuteľností tam prudko stúpajú. V Bratislave je síce priemerný plat takmer dvetisíc eur, ale meter štvorcový bytu tu stojí šialených 3 845 eur.

Priemerná cena bývania za meter štvorcový vs. priemerná hrubá mzda v jednotlivých krajoch SR
Priemerná cena bývania za meter štvorcový vs. priemerná hrubá mzda v jednotlivých krajoch SRFilip Kováč

Koľko musíte mať nasporené ihneď a koľko zarábať?

Banky dnes bežne dávajú hypotéky do výšky 80 % z ceny bytu. Výnimočne pustia 90 %, no o tieto výnimky sa doteraz musel biť každý. Pozrime sa na reálne prepočty pre tri typy bytov pri súčasnom priemernom úroku okolo 4,0 % a splatnosti na 30 rokov:

Menší 50 m² byt (v hodnote 168 900 €):

  • Pri 80 % hypotéke: Potrebujete mať v hotovosti 33 780 €. Splátka bude 645 € mesačne a musíte v hrubom zarábať aspoň 2 211 €.
  • Pri 90 % hypotéke: Stačí vám 16 890 € v hotovosti, ale splátka stúpne na 725 € a banka bude žiadať hrubý plat aspoň 2 451 €.

Modelový štartovací byt (v hodnote 180 000 €):

  • Pri 80 % hypotéke: Vo vrecku musíte mať 36 000 €. Splátka vyjde na 687 €, minimálny hrubý plat 2 337 €.
  • Pri 90 % hypotéke: V hotovosti vám stačí 18 000 €. Splátka však poskočí na 773 € a banka už bude chcieť vidieť hrubú mzdu až 2 593 €.

Väčší 60 m² byt (v hodnote 202 680 €):

  • Pri 80 % hypotéke: Hotovosť 40 536 €, splátka 774 €, minimálny hrubý plat 2 595 €.
  • Pri 90 % hypotéke: Hotovosť 20 268 €, splátka 870 €, minimálny hrubý plat 2 884 €.

Prečo sú tie požiadavky na plat také vysoké? Banky totiž zo zákona musia testovať, či by ste dokázali úver splácať, aj keby úroky stúpli na 6 %. K tomu vám po odpočítaní splátky musí zostať životné minimum a povinná 20-percentná rezerva. Výsledok? Človek s priemerným slovenským platom na takýto byt sám jednoducho nedosiahne.

Ani stabilný príjem nemusí na hypotéku stačiť
Ani stabilný príjem nemusí na hypotéku stačiťiStock

Pasca s názvom spotrebný úver

Ak mladý človek nemá našetrených 36-tisíc eur na dofinancovanie 80 % hypotéky, často uvažuje, že si zvyšok požičia cez klasický spotrebný úver. Čísla však ukazujú, že tadiaľto cesta nevedie.

Spotrebáky sa totiž dajú natiahnuť maximálne na 8 rokov a ich úroky sa v roku 2026 pohybujú medzi 5 % až 9 %. Ak by si niekto zobral na modelový byt 80 % hypotéku a zvyšných 20 % (36 000 €) dofinancoval spotrebným úverom, jeho celková mesačná splátka by vystrelila na 1 187 eur. Pre začínajúceho mladého človeka je to finančne nereálne a banka mu takúto kombináciu kvôli prísnym limitom príjmu rovno zamietne.

Od roku 2027 sa pravidlá prekopú: Pomoc pre mladých

Problém s prvým bývaním si všimla aj Národná banka Slovenska, ktorá od 1. januára 2027 zavádza veľkú zmenu. Ruší doterajšie plošné pravidlá a trh rozdelí na tri tábory:

  1. Mladí do 35 rokov: Ak kupujú svoje prvé bývanie a nič iné nevlastnia, dostanú automaticky nárok na 90 % hypotéku. Už nebudú musieť súťažiť o obmedzené bankové výnimky.
  2. Bežní kupujúci: Zostávajú na štandardnom limite 80 %.
  3. Investori: Ak už niekto vlastní dve alebo viac nehnuteľností a chce ďalšiu na kšeft alebo prenájom, banka mu po novom požičia maximálne 70 %.

Dôvod tohto kroku je jasný. V roku 2025 kúpili viac ako polovicu všetkých bytov na úver ľudia, ktorí už nejakú nehnuteľnosť mali. Tento investičný hlad umelo tlačil ceny nahor a bral mladým šancu. Od roku 2027 sa karta otočí.

Bez rodičov to dnes nejde. Ale pozor na riziká

Kým začnú platiť nové pravidlá, jedinou reálnou možnosťou pre mladých zostáva pomoc rodiny. Najčastejšie to prebieha tak, že rodičia dovolia dozaložiť svoj vlastný dom alebo byt.

Ak kupujete byt za 180 000 eur a rodičia k nemu prihodia do zálohy svoj dom v hodnote 150 000 eur, banka vidí celkové krytie 330 000 eur. V tej chvíli vám bez problémov požičia celých 100 % kúpnej ceny bytu s dobrým úrokom a nepotrebujete žiadnu hotovosť.

Má to však háčik. Rodičovská nehnuteľnosť zostane zablokovaná bankou dovtedy, kým nesplatíte takú časť dlhu, aby hodnota vášho nového bytu stačila ako jediné ručenie. Pri dnešných úrokoch okolo 4 % až 5 % trvá splatenie tejto prvej pätiny úveru takmer 11 rokov. Na začiatku totiž v splátkach preplácate najmä čisté úroky banke a samotný dlh klesá len veľmi pomaly.

Bez pomoci rodičov to niekedy nejde
Bez pomoci rodičov to niekedy nejdeiStock

Aké sú štátne alternatívy?

Ak komerčná hypotéka nevychádza, štát momentálne ponúka niekoľko riešení:

  • Daňový bonus na úroky: Mladí do 35 rokov s platom do 1,3-násobku priemernej mzdy si môžu raz ročne odpočítať z daní až 1 200 eur (polovicu zo zaplatených úrokov) počas prvých piatich rokov.
  • Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB): Ponúka mladým úver s úrokom len 1,0 % až na 40 rokov. Má to však prísne stropy – byt nemôže mať viac ako 80 m² a príjem domácnosti nesmie prekročiť päťnásobok životného minima.
  • Štátne nájomné byty: Systém regulovaných nájmov sa v roku 2026 rozbehol a sľubuje nájmy v priemere o 62 % lacnejšie než na bežnom trhu. Napríklad 2-izbový byt v Bratislave vyjde na 613 eur mesačne, v Prešove na 389 eur. Kapacity sú však zatiaľ výrazne obmedzené.

Keď teda počúvame o tom, že mladí dnes ostávajú u rodičov oveľa dlhšie, nie je to spôsobené tým, že by sa dnešným 20 a 30 ročným nechcelo pracovať. Matematika jednoducho nepustí. Situáciu ovplyvňuje veľa faktorov, no realita roku 2026 ukazuje, že samotná stabilná práca s priemerným platom už na prekonanie prísnych bankových limitov a vysokých cien nehnuteľností skrátka nestačia.

;