zaujimavysvet.sk

Asteroidy mohli prenášať život medzi planétami

Jednou z dlhodobo diskutovaných hypotéz v astrobiológii je panspermia. Tá predpokladá, že jednoduché formy života alebo ich základné stavebné prvky sa môžu šíriť vesmírom prostredníctvom hornín uvoľnených po dopadoch asteroidov či komét.

Azet magazin

Vedci už v minulosti uvažovali najmä o výmene materiálu medzi Zemou a Marsom. Nová štúdia však rozširuje túto myšlienku aj na Venušu.

Beautiful view of the planets Mercury, Venus, Earth and Mars from space. Terrestrial planets. Planetary alignment or âplanetary parade.â This image elements furnished by NASA. ______ Url(s):
https://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/?IDNumber=PIA23344
  https://images.nasa.gov/details-GSFC_20171208_Archive_e002130
 https://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA13840
 https://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA00271

Ak nájdeme život na Venuši, je veľmi pravdepodobné, že pochádza priamo zo Zeme.

Výpočty naznačujú miliardy možných prenosov

Výskumníci pomocou počítačových modelov simulovali, čo sa deje s horninami vyvrhnutými zo Zeme po silných nárazoch asteroidov. Skúmali, či by časť materiálu mohla doputovať až k Venuši a následne preniknúť do jej hustej atmosféry.

Podľa ich odhadov sa počas poslednej miliardy rokov mohli na Venušu dostať miliardy mikroskopických buniek. Každý rok by sa pritom do jej oblakov mohlo rozptýliť približne sto životaschopných buniek.

Najväčšou výzvou je samotné prežitie

Cesta medzi planétami je mimoriadne nehostinná. Mikroorganizmy by museli prežiť extrémne teploty pri vymrštení z povrchu, vákuum vesmíru, kozmické žiarenie aj následný vstup do atmosféry Venuše.

Predchádzajúce výskumy však naznačili, že niektoré organické látky či mikroorganizmy by za určitých okolností mohli takéto podmienky zvládnuť. Vedci preto skúmali aj to, či by sa drobné úlomky hornín mohli po vstupe do atmosféry rozpadnúť spôsobom, ktorý by zvýšil šancu na ich zachovanie.

Autori štúdie upozorňujú, že ich model obsahuje viacero neistôt a nejde o dôkaz, že sa takýto prenos skutočne odohral. Výsledky však ukazujú, že z fyzikálneho hľadiska nejde o nemožný scenár.

Ak budúce vesmírne misie objavia v oblakoch Venuše známky života, jednou z možností bude aj to, že tieto organizmy nepochádzajú z Venuše, ale zo Zeme.

Vedci veria, že pripravované výskumné misie k Venuši pomôžu zistiť, či sa v jej atmosfére naozaj nachádzajú mikroorganizmy alebo iné stopy života. Ak by sa takýto objav potvrdil, čakalo by vedcov ešte náročnejšie skúmanie – určiť, kde sa tento život vlastne zrodil.

Nová štúdia tak otvára ďalšiu zaujímavú otázku o tom, ako sa mohol život vo vesmíre šíriť medzi jednotlivými planétami.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://www.zaujimavysvet.sk/mohla-zem-miliardy-rokov-osievat-venusu-zivotom-nova-studia-prinasa-zaujimavu-hypotezu/" id="98d2a2f3-113b-4b0f-a6ae-20643556cba4" target="_blank">zaujimavysvet.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

iStock

Mohla Zem miliardy rokov „osievať“ Venušu životom? 

venusa

štúdia

asteroid

Mohli sa mikroskopické organizmy zo Zeme dostať na Venušu a prežiť tam? Vedci sa v novej štúdii zaoberali možnosťou, že silné dopady asteroidov mohli počas miliárd rokov vymrštiť horniny s mikróbmi do vesmíru. Ak by sa raz vo venušinej atmosfére našli známky života, nemuselo by to automaticky znamenať, že vznikol priamo na tejto planéte.

Mohla Zem miliardy rokov „osievať“ Venušu životom? Nová štúdia prináša zaujímavú hypotézu