Krátky odpočinok počas dňa si občas dopraje takmer každý a vo vyššom veku sa takéto zdriemnutie často vníma ako celkom prirodzený jav. Ako uvádza portál The Sun, nedávna štúdia však naznačuje, že by ste si mali dávať pozor na načasovanie a dĺžku spánku. Vedci upozornili, že tento zdanlivo neškodný návyk sa spája s vyšším rizikom úmrtia.
Túto súvislosť podrobne zmapoval výskumný tím, ktorý zistenia publikoval v odbornom časopise JAMA Network Open. V rozsiahlej štúdii vedci sledovali spánkové návyky 1 338 starších dospelých vo veku 56 a viac rokov. Účastníci na začiatku výskumu nosili počas desiatich dní na zápästí senzory aktivity, vďaka ktorým výskumníci dokázali objektívne zmerať dĺžku, frekvenciu aj dennú dobu ich odpočinku.
Tím následne sledoval zdravotný stav účastníkov počas 19 rokov a odhalil tri kľúčové súvislosti. Každá hodina denného spánku navyše zvyšovala riziko úmrtia približne o 13 percent a každé dodatočné zdriemnutie počas dňa o zhruba 7 percent.
Ešte výraznejší rozdiel sa prejavil pri samotnom načasovaní spánku. Seniori, ktorí si zvykli zdriemnuť už ráno, mali v porovnaní s tými, ktorí si zdriemli až popoludní, o 30 percent vyššie riziko úmrtia.
Odborníci ale dôrazne upozorňujú, že samotné zdriemnutie nie je priamou príčinou zdravotných komplikácií ani smrti. Ide skôr o varovný signál, ktorý môže odhaliť skryté, doposiaľ nediagnostikované ochorenia.
Nadmerná potreba denného spánku môže podľa vedcov poukazovať na celý rad neurologických ochorení, porúch spánku či psychických problémov. Patria medzi ne napríklad demencia, ktorá narúša prirodzený spánkový cyklus, či Parkinsonova choroba, pri ktorej nočná nespavosť vyvoláva výraznú dennú vyčerpanosť.
Častou príčinou býva aj spánkové apnoe, charakteristické opakovanými prestávkami v dýchaní, či narkolepsia, ktorá spôsobuje náhle a neovládateľné záchvaty ospalosti. K výraznej strate energie a potrebe častejšieho odpočinku prispievajú aj psychické ťažkosti vrátane depresie či posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
Hlavná autorka štúdie Chenlu Gao vysvetlila, že výsledky poukazujú na štatistickú súvislosť, nie na priamu príčinnú závislosť. Nadmerné denné driemanie podľa nej s najväčšou pravdepodobnosťou odráža chronické ochorenia, poruchy spánku alebo narušenie cirkadiánneho rytmu organizmu.
Keďže ide o jeden z prvých výskumov založených na presnom prístrojovom meraní spánkových návykov, odborníci veria, že takéto sledovanie by sa v budúcnosti mohlo stať cenným nástrojom na včasné odhaľovanie skrytých ochorení pri starších ľuďoch. Napriek tomu na potvrdenie týchto záverov budú potrebné ešte ďalšie štúdie.