Príspevok na platforme X si pozrelo niekoľko miliónov ľudí. Zachytáva polovičky šalátových hláv zabalené vo fólii, pričom vpredu je umiestnená jedna červená paradajka. Celé to pôsobí dojmom, akoby mal šalát klaunský nos.
Pôvodná autorka príspevku sa v turečtine pýtala, čo má tento nápad v supermarkete znamenať, keďže v každom balení bola pribalená jedna cherry paradajka. Hoci sa začalo špekulovať o estetickom zámere alebo malom darčeku od obchodu, rýchlo vyšlo najavo, že fotografia nepochádza z Turecka. Na štítkoch je totiž jasne viditeľná japonská mena jen a samotný obrázok koluje po internete už niekoľko rokov.
Marketingový trik s jasným cieľom
Za pridanou paradajkou netreba hľadať žiadne veľké tajomstvo, pretože ide o jednoduchý marketingový trik, ktorý má primárne zaujať zákazníka. Väčšou záhadou zostáva, prečo okolo príspevku vznikla falošná história o jeho tureckom pôvode. V komentároch sa objavili podozrenia, že ide o zámernú kampaň na získanie pozornosti a interakcií.
Na platforme X je totiž možné zarábať na základe počtu zobrazení a interakcií, čo majiteľom populárnych účtov prináša finančný zisk z reklamy. Čím viac ľudí príspevok komentuje alebo zdieľa, tým vyšší je zárobok autora, čo motivuje k vytváraniu virálneho obsahu za každú cenu.
Temnejšia stránka virálnych príspevkov
Zatiaľ čo v prípade šalátu ide o neškodnú zábavu, podobné taktiky môžu mať nebezpečné dôsledky pri šírení dezinformácií. Príkladom sú účty, ktoré sa snažia predpovedať vypuknutie rôznych chorôb alebo politické udalosti.
Tieto profily často zverejňujú tisíce rôznych kombinácií dátumov a predpovedí, pričom neskôr vymažú všetko, čo sa nepotvrdilo. To, čo v archíve zostane, potom vyzerá ako zázračná predtucha, hoci v skutočnosti ide len o premyslenú prácu so štatistikou a klamaním publika.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.