autotrendy.sk

Vlhkosť vzduchu v lietadle je porovnateľná s vlhkosťou na púšti (10 – 20 %), zatiaľ čo v bežnej obývačke sa pohybuje medzi 40 až 60 %. Dôvod je technický: vzduch sa nasáva zvonku z letovej výšky 10 až 12 kilometrov, kde je extrémne studený a takmer bez vlhkosti. Po jeho následnom stlačení a ohriatí sa stáva veľmi suchým.

Tento stav vyvoláva bolesti hlavy a únavu. Pitie alkoholu alebo kávy počas letu príznaky zhoršuje, pretože obe tekutiny organizmus ešte viac odvodňujú. Najlepším riešením je piť čistú vodu často a po malých dúškoch. Suchý vzduch má však aj bezpečnostný význam – v kombinácii s výmenou vzduchu každé 2 až 3 minúty výrazne obmedzuje množenie baktérií a vírusov.

Azet magazin

Sedenie v jednej polohe niekoľko hodín predstavuje pre svalovú sústavu a chrbticu obrovskú záťaž. Najviac trpí krčná a drieková oblasť, čo po pristátí vyvoláva pocit „polámaného“ tela. Odborníci preto odporúčajú každú hodinu vstať a urobiť si krátku prechádzku po uličke.

Nedostatok pohybu ovplyvňuje aj tráviaci trakt, kde dochádza k spomaleniu peristaltiky čriev. Výsledkom je nadúvanie, zápcha a nepríjemný pocit ťažkosti. Pred letom sa preto vyhnite ťažkým jedlám a počas turbulencií, kedy môže nastať nevoľnosť (kinetóza), zachovajte pokoj – po stabilizácii lietadla tieto príznaky zvyčajne rýchlo ustúpia.

Vlhkosť vzduchu v kabíne lietadla dosahuje len 10 až 20 percent, čo spôsobuje vysychanie kože, očí a slizníc. 

Trombóza: Riziko, ktoré netreba podceňovať

Najvážnejším zdravotným rizikom pri letoch trvajúcich viac ako 8 až 10 hodín je hlboká žilová trombóza (DVT). Zvýšenú pozornosť by mali venovať najmä fajčiari, ľudia s nadváhou, tehotné ženy, ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu či pacienti po operáciách.

Varovnými signálmi sú opuch, pulzovanie alebo bolesť v jednej z nôh. Ak sa krvná zrazenina uvoľní a presunie do pľúc, môže ísť o život ohrozujúci stav.

Po pristátí v odlišnom časovom pásme počítajte aj s fenoménom jet lag, ktorý dočasne naruší váš biorytmus a spánkový cyklus.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://www.autotrendy.sk/2026/02/21/co-sa-deje-s-vasim-telom-pocas-dlheho-letu/" id="a0af50d9-36d6-449a-8cb3-51ceea91ecec" target="_blank">autotrendy.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Freepik

iStock

Čo sa deje s vaším telom počas dlhého letu?

lietadlo

cestujuci

Dlhý let lietadlom zaťažuje organizmus oveľa viac, než si väčšina cestujúcich uvedomuje. Vlhkosť v kabíne klesá na kritických 10 až 20 %, čo spôsobuje vysychanie pokožky, očí a slizníc. V dôsledku nedostatku tekutín krv hustne a svaly stuhnuté z dlhého sedenia vyvolávajú bolesti krku i bedier. Okrem spomaleného trávenia je však najvážnejším rizikom pri letoch nad 8 hodín hlboká žilová trombóza. Správny pitný režim, pravidelný pohyb a kompresné ponožky sú kľúčovými faktormi, ktoré pomáhajú tieto negatívne účinky zmierniť.

Počítačovo vytvorené znázornenie gama záblesku v hlbokom vesmíre. Astronómovia skúmali mimoriadny jav GRB 220706A, ktorého zdroj vykazoval nezvyčajnú röntgenovú aktivitu ešte približne 27 dní po pôvodnom záblesku v časovej sústave zdroja. Vedci predpokladajú, že za dlhotrvajúcou aktivitou mohol stáť magnetar alebo kolaps veľmi hmotnej hviezdy. (Ilustračný obrázok)

Astronómovia zaznamenali záhadný jav vo vesmíre. Po 27 dňoch sa stalo niečo nečakané