logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise <a href="https://www.science.org/doi/10.1126/sciadv.aed5439" id="ccd1012e-f9b0-495e-9375-52b06093afdb" rel="nofollow">Science Advances</a> prináša doteraz najpresvedčivejšie vysvetlenie kolapsu neskorej doby bronzovej. Vedci z medzinárodného tímu analyzovali paleoklimatické údaje a vytvorili pokročilé klimatické modely, ktoré odhalili, čo sa vo východnom Stredomorí dialo približne pred 3 200 rokmi. Na výsledky upozornila aj <a href="https://www.su.se/english/news/articles/2026-07-24-unravelling-the-climate-behind-the-collapse-of-bronze-age-civilizations" id="e00a0d12-7550-4235-85c4-71a9c2eed8b4" rel="nofollow">Stockholms universitet</a>, ktorá vo svojej oficiálnej tlačovej správe zverejnila aj vyjadrenia hlavnej autorky výskumu Katherine Power.

Azet magazin

Nešlo o jednu katastrofu, ale o výnimočný súbeh udalostí

Historici už dlhé roky vedeli, že koniec neskorej doby bronzovej sprevádzali vojny, požiare miest, hladomory a rozsiahle migrácie obyvateľstva. Dodnes sa často spomínajú aj záhadné Morské národy, ktoré útočili na pobrežné oblasti a s ktorými podľa historických záznamov bojoval egyptský faraón Ramzes III. Práve obdobie okolo roku 1177 pred naším letopočtom býva označované za symbolický začiatok kolapsu jedného z najvyspelejších civilizačných systémov staroveku.

Vedci však teraz upozorňujú, že za celým procesom nestála jediná vojna ani jediný prírodný kataklizmus. Ich modely ukázali, že sa v rovnakom čase stretli dva prirodzené klimatické mechanizmy, ktoré za normálnych okolností pôsobia nezávisle od seba. Takáto kombinácia je mimoriadne vzácna, no keď nastane, môže výrazne obmedziť množstvo zrážok počas mnohých rokov.

Práve to sa podľa vedcov odohralo pred približne 3 200 rokmi. Východné Stredomorie zasiahlo dlhotrvajúce sucho, ktoré postupne zničilo poľnohospodársku produkciu a pripravilo pôdu pre ďalšie katastrofy.

Jordan, Gerasa (Jerash) is ancient city that is six and half thousand years old. Ruins of temple of Zeus.  Temple of Zeus built in 1st century AD on high pedestal.

Kolaps veľkých civilizácií neskorej doby bronzovej sprevádzal rozpad miest, obchodných centier aj mocných ríš, ktoré po stáročia formovali východné Stredomorie. 

Niekoľko rokov trvajúci nedostatok dažďa znamenal slabú úrodu, nedostatok potravín a rastúci hlad. Keď sa začali míňať zásoby, narastalo napätie medzi obyvateľmi aj jednotlivými štátmi. Región, ktorý bol dovtedy prepojený rozsiahlymi obchodnými trasami, sa dostával pod čoraz väčší tlak.

Obchod s meďou a cínom, teda dvoma základnými surovinami na výrobu bronzu, sa začal rúcať. Keďže jednotlivé ríše boli na týchto dodávkach závislé, problémy sa veľmi rýchlo prenášali z jedného kráľovstva do druhého. Paláce horeli, administratívne centrá zanikali a v Grécku sa prestalo používať dokonca aj lineárne písmo B, ktoré dovtedy slúžilo na správu štátu.

Autori štúdie zdôrazňujú, že klíma nebola jedinou príčinou kolapsu, no mohla predstavovať rozhodujúci impulz. Vojny, politické konflikty, migrácie obyvateľstva a rozpad medzinárodného obchodu už existovali, no extrémne sucho podľa nich pôsobilo ako posledná kvapka, ktorá zlomila dovtedy mimoriadne zložitý systém vzájomne prepojených civilizácií.

Výskum zároveň pomáha lepšie pochopiť dobu, v ktorej sa odohrávajú udalosti opisované v Homérových eposoch. Svet bohatých mykénskych palácov a veľkých blízkovýchodných ríš sa počas relatívne krátkeho obdobia rozpadol a uvoľnil miesto takzvaným temným storočiam, po ktorých neskôr nasledoval nástup železnej doby a vznik nových spoločenských usporiadaní.

Katherine Power upozorňuje, že výsledky výskumu majú význam aj pre súčasnosť. Pripomínajú totiž, že extrémne klimatické podmienky môžu vzniknúť aj prirodzeným súbehom viacerých klimatických cyklov, a nie iba v dôsledku globálneho otepľovania. Ak sa takéto udalosti skombinujú so závislosťou od zložitých dodávateľských reťazcov, politickým napätím či nedostatkom vody, môžu mať oveľa väčšie dôsledky, než by sa na prvý pohľad zdalo.

Nové klimatické modely tak priniesli doteraz najpresnejšie vysvetlenie jednej z najväčších záhad archeológie. Veľké civilizácie nezničila jediná katastrofa, ale nebezpečná kombinácia dlhotrvajúceho sucha, hladu, migrácií, vojen, politickej nestability a rozpadu obchodu. Práve súhra týchto faktorov dokázala v priebehu krátkeho obdobia zmeniť dejiny celého starovekého sveta.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/07/28/velke-civilizacie-sa-zrutili-takmer-v-jedinom-okamihu-vedci-uz-vedia-preco/" id="4b82b22f-30ba-49b6-b9a5-2c4cb2c51591" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

iStock

Chrám boha Poseidóna v gréckom Súnione pripomína éru veľkých starovekých civilizácií, ktorých pád vedci dnes spájajú aj s dlhodobým suchom a klimatickými zmenami.

civilizácie

zánik

svet

doba bronzová

Okolo roku 1200 pred naším letopočtom sa vo východnej časti Stredomoria odohrala jedna z najväčších katastrof staroveku. Mocné ríše, ktoré po stáročia ovládali rozsiahle územia, sa začali rúcať takmer súčasne. Zanikli mykénske kráľovstvá v Grécku, rozpadla sa Chetitská ríša v Anatólii, výrazne zoslabol Egypt Novej ríše a obchodné siete, ktoré spájali celý región, sa prakticky rozpadli. Archeológov táto záhada fascinovala celé desaťročia. Najnovší výskum však naznačuje, že dnes už poznáme jej hlavnú príčinu.

Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Science Advances prináša doteraz najpresvedčivejšie vysvetlenie kolapsu neskorej doby bronzovej. Vedci z medzinárodného tímu analyzovali paleoklimatické údaje a vytvorili pokročilé klimatické modely, ktoré odhalili, čo sa vo východnom Stredomorí dialo približne pred 3 200 rokmi. Na výsledky upozornila aj Stockholms universitet, ktorá vo svojej oficiálnej tlačovej správe zverejnila aj vyjadrenia hlavnej autorky výskumu Katherine Power.

Veľké civilizácie sa zrútili takmer v jedinom okamihu. Vedci už vedia prečo

Jemné vrásky pod očami vznikajú prirodzene s pribúdajúcim vekom a úbytkom pružnosti pokožky.

Potrite si tým okolie očí a počkajte 25 minút. Efekt pripomína botox, no stojí len pár eur

Ľad na stenách mrazničky sa tvorí najmä v dôsledku vlhkosti, ktorá sa do spotrebiča dostáva pri častom otváraní dvierok.

Ako obmedziť tvorbu ľadu v mrazničke? Pomôcť môže aj bežná surovina z kuchyne

Maková zmrzlina.

Ochutnali ste už makovú zmrzlinu? Tento rýchly recept vás okamžite vráti do detstva

Chystáte sa so psom k vode?

Chystáte sa so psom k vode? Na niektorých miestach je to zakázané a hrozí pokuta

Moderná výrobná linka, kde sa inštalujú zložité emisné systémy zvyšujúce cenu každého nového vozidla.

Skončí éra lacných áut? Nová emisná norma Euro 7.1 drasticky zdvihne ceny základných modelov

Pohár 100 % šťavy z višní môže byť príjemnou súčasťou večernej rutiny podporujúcej zdravý životný štýl.

Najlepšia šťava na nespavosť aj dnu? Večer ju pite teplú

Ako dlho môže človek naozaj žiť?

Vedci vypočítali, ako dlho môže človek naozaj žiť. Vyššiemu číslu však bránia dva určité orgány

Keď sa domov zmení na saunu.

V lete sa menia na neznesiteľnú saunu: Majitelia domov vinia izoláciu, odborníci ukazujú na úplne iný problém

Každý človek dedí genetickú výbavu po oboch rodičoch, no niektoré vlastnosti sa môžu prejavovať výraznejšie.

Gény po rodičoch: Ktoré vlastnosti dedíme po mame a ktoré po otcovi?

Mnohým seniorom v týchto dňoch prichádzajú do schránok úradné listy o zániku či nevzniknutí nároku na 2 % z dane. Oznámenia rozposielajú priamo daňové úrady.