Na jeseň sa záhrada mení na zásobáreň organického materiálu. Opadané lístie, zvyšky rastlín, pokosená tráva či posledná zelenina zo záhonov – to všetko môže skončiť v komposte. Nie však bez rozmyslu. Ak neviete, čo patrí do kompostu a čomu sa radšej vyhnúť, môžete si namiesto kvalitného prírodného hnojiva pripraviť zapáchajúcu kopu, ktorá priláka škodcov alebo prispeje k šíreniu chorôb.
Jeseň je pre záhradkárov obdobím veľkého upratovania. Zo záhonov miznú posledné paradajky, papriky či tekvice, stromy zhadzujú listy a po poslednom kosení zostávajú hromady trávy. Mnohí záhradkári všetok tento materiál automaticky nahádžu do kompostéra v presvedčení, že príroda si s ním poradí. Lenže kompostovanie má svoje pravidlá. Niektoré zvyšky sa rozložia pomerne rýchlo, iné potrebujú viac času a ďalšie môžu narobiť viac škody ako úžitku. Správne založený kompost pritom dokáže záhrade ušetriť nemalé peniaze. Získate vlastný zdroj organickej hmoty, ktorá zlepšuje štruktúru pôdy, podporuje pôdny život a pomáha zadržiavať vodu.
Prečo je jeseň ideálnym obdobím na kompostovanie?
Na jeseň máme k dispozícii veľké množstvo materiálu, ktorý počas roka vzniká postupne. Výhodou je najmä kombinácia suchých listov a čerstvých rastlinných zvyškov. Ich správny pomer rozhoduje o tom, ako bude kompostovanie prebiehať. Mikroorganizmy, ktoré rozkladajú organickú hmotu, potrebujú uhlík, dusík, vodu a kyslík. Ak niektorá z týchto zložiek chýba, proces sa spomalí alebo začne prebiehať nežiaducim spôsobom. Zjednodušene preto rozlišujeme dva druhy materiálu:
- Hnedý materiál – suché lístie, slama, drobné vetvičky, štiepka či nenatieraná lepenka. Obsahuje viac uhlíka.
- Zelený materiál – čerstvá tráva, zvyšky zeleniny, ovocné šupky či mladé rastlinné časti. Obsahuje viac dusíka.
Ideálne je oba druhy pravidelne premiešavať. Príliš veľa zeleného materiálu môže viesť k zápachu, zatiaľ čo veľké množstvo suchého lístia bez dostatočnej vlhkosti sa rozkladá veľmi pomaly.
Čo patrí do kompostu na jeseň? Tieto materiály využite
Opadané lístie zo zdravých stromov
Jesenné lístie patrí medzi najcennejšie suroviny na kompostovanie. Je bohaté na uhlík a pomáha vyvažovať vlhké kuchynské a záhradné zvyšky. Najlepšie je listy pred kompostovaním rozdrviť kosačkou alebo záhradným drvičom. Menšie kúsky sa rozkladajú rýchlejšie a menej sa zlepujú do nepriedušných vrstiev. Nie všetky listy sa však rozkladajú rovnako. Jemné lístie ovocných stromov sa spravidla rozpadáva rýchlejšie než tvrdé dubové či kožovité listy.
Tip záhradkárov: „Ak máte lístia priveľa, časť si odložte do samostatného vreca alebo zásobníka. Počas zimy a jari ho môžete postupne pridávať ku kuchynskému bioodpadu.“
Zvyšky zeleniny zo záhonov
Po poslednej úrode zostávajú v záhrade listy šalátu, vňať mrkvy, zvyšky kapusty či ďalšie zdravé rastlinné časti. Takýto materiál je vhodný na kompostovanie, najmä ak ho nakrájate na menšie kúsky.
Pozor však na rastliny s príznakmi závažných chorôb. Napríklad paradajkové vňate silno napadnuté plesňou zemiakovou je pri bežnom studenom kompostovaní bezpečnejšie spracovať mimo domáceho kompostu.
Pokosená tráva
Tráva patrí medzi materiály bohaté na dusík. V komposte pomáha podporovať činnosť mikroorganizmov. Problém nastáva, keď do kompostéra vysypete veľké množstvo čerstvej trávy naraz. Môže sa zlepiť do hustej mokrej vrstvy, v ktorej chýba kyslík. Výsledkom býva nepríjemný zápach. Preto trávu miešajte so suchým lístím, slamenými zvyškami alebo drobnou štiepkou. Ak bola tráva ošetrená herbicídmi, najskôr si overte obmedzenia uvedené na etikete prípravku.
Ovocné a zeleninové šupky
Šupky z jabĺk, hrušiek, zemiakov či mrkvy sú bežnou súčasťou domáceho kompostu. Pridať môžete aj menšie množstvo citrusových šupiek. Rozšírené tvrdenie, že citrusy do kompostu vôbec nepatria, nie je správne. Pri primeranom množstve a dobrom premiešaní sa postupne rozložia. Väčšie kusy ovocia však môžu lákať hmyz alebo hlodavce. Preto ich radšej nakrájajte a prekryte vrstvou suchého materiálu.
Kávová usadenina a čajové lístky
Použitá káva je vhodnou súčasťou kompostu. Obsahuje organické látky a živiny, ktoré sa počas rozkladu postupne uvoľňujú. Pridávať môžete aj sypaný čaj. Pri čajových vrecúškach si však overte ich materiál. Niektoré obsahujú plastové vlákna, ktoré sa v bežnom komposte nerozložia.
Drobné konáriky a štiepka
Pri jesennom upratovaní často zostávajú malé vetvičky a drevné zvyšky. Do kompostu ich môžete pridať, ideálne po rozdrvení. Pomáhajú vytvárať vzduchové medzery, takže sa obsah kompostéra menej zhutňuje. Hrubé konáre sa však rozkladajú veľmi pomaly. Preto ich radšej spracujte na štiepku alebo využite iným spôsobom.
Čo do kompostu radšej nikdy nedávajte?
Niektoré materiály sú nevhodné nielen preto, že sa pomaly rozkladajú. Môžu predstavovať hygienické riziko, prilákať škodcov alebo zaniesť do pôdy nežiaduce látky.
Pri niektorých ďalších materiáloch je potrebná opatrnosť podľa spôsobu kompostovania. Napríklad choré rastliny alebo buriny s vyzretými semenami môže správne vedené horúce kompostovanie zneškodniť, no bežný domáci kompostér často nedosahuje potrebné teploty rovnomerne.
Pozor na choré listy a napadnuté ovocie
Jesenné upratovanie ovocného sadu prináša ešte jednu otázku. Čo robiť s lístím napadnutým chrastavitosťou alebo s nahnitými jablkami? Pri chorých rastlinných zvyškoch záleží na konkrétnom ochorení aj na tom, ako kompostujete. Niektoré patogény dokážu v rastlinných zvyškoch prežiť až do ďalšej sezóny. Ak sa kompost dostatočne nezahreje, môžu zostať životaschopné. Silno napadnuté plody a listy preto do bežného studeného kompostu radšej nepridávajte, pokiaľ nemáte overené, že daný materiál možno bezpečne spracovať. Vhodným riešením môže byť odovzdanie do biologického odpadu.
Môžete kompostovať orechové lístie?
Okolo orechových listov koluje množstvo záhradkárskych mýtov. Najčastejšie sa tvrdí, že do kompostu vôbec nepatria. Nie je to však také jednoduché. Listy orecha obsahujú juglón, látku, ktorá môže negatívne ovplyvňovať rast niektorých citlivých rastlín. Počas dostatočne dlhého kompostovania sa však juglón postupne rozkladá. Orechové lístie preto nemusíte automaticky vyhadzovať. Vhodné je rozdrviť ho, premiešať s iným organickým materiálom a nechať dôkladne vyzrieť. Ak máte veľké množstvo orechových listov, môžete ich kompostovať samostatne.
Ako správne založiť jesenný kompost?
Nestačí vedieť iba to, čo patrí do kompostu. Rovnako dôležité je, ako jednotlivé materiály ukladáte. Začnite na mieste, kde nebude kompostér stáť v trvalo premokrenej pôde. Ak používate otvorený kompostér, kontakt so zemou umožňuje prístup pôdnym organizmom.Na spodok môžete uložiť menšie množstvo hrubšieho materiálu, napríklad drobné vetvičky, ktoré pomôžu udržať vzdušnosť. Potom striedajte a premiešavajte hnedé a zelené zložky. Praktické je začať približne dvoma až troma objemovými dielmi suchšieho hnedého materiálu na jeden diel vlhkého zeleného materiálu. Nejde však o pevné pravidlo. Správny pomer závisí od konkrétnych surovín a ich vlhkosti.
Ak kompost zapácha, býva často príliš mokrý alebo zhutnený. Ak sa vôbec nerozkladá, môže mu chýbať vlhkosť či dusík.
Vlhkosť rozhoduje o úspechu
Správne vlhký kompost by mal pripomínať vyžmýkanú špongiu. Ak vezmete do ruky hrsť materiálu, mal by byť vlhký, ale nemala by z neho tiecť voda. Počas daždivého jesenného obdobia môže byť vhodné kompostér prikryť tak, aby sa doň nedostávalo nadmerné množstvo zrážok, no zároveň zostal zabezpečený prístup vzduchu. Naopak, počas dlhej suchej jesene môže byť potrebné kompost mierne navlhčiť.
Treba kompost na jeseň prehadzovať?
Prehadzovanie pomáha dostať do kompostu kyslík a premiešať jednotlivé vrstvy. Ak máte klasickú kompostovú kopu, môžete ju počas aktívneho rozkladu občas obrátiť vidlami. Nemusíte to však robiť každý týždeň. V chladnom počasí sa rozklad prirodzene spomaľuje. Pri menších kompostéroch môže počas zimy takmer zastaviť. Nie je to dôvod na obavy. S príchodom jarného oteplenia sa činnosť mikroorganizmov opäť zrýchli.
Najčastejšie chyby pri jesennom kompostovaní
Záhradkári niekedy robia pri kompostovaní viac práce, než je potrebné, no prehliadajú základné pravidlá.
Najčastejšie problémy vznikajú vtedy, keď:
- do kompostéra vysypú hrubú vrstvu čerstvej trávy,
- nechajú veľké množstvo mokrého lístia zlepiť sa,
- pridávajú veľké kusy materiálu bez rozdrvenia,
- kompost úplne vyschne alebo je dlhodobo premočený,
- zabudnú na prístup vzduchu,
- pridávajú nevhodné kuchynské zvyšky či chorý rastlinný materiál.
Ak dodržíte základnú rovnováhu medzi uhlíkatými a dusíkatými zložkami, väčšine týchto problémov sa dá predísť.
Ako zistíte, že kompost je hotový?
Kvalitný vyzretý kompost má tmavohnedú až takmer čiernu farbu, drobivú štruktúru a príjemnú zemitú vôňu. Pôvodné zvyšky by už nemali byť ľahko rozpoznateľné, s výnimkou niektorých pomalšie sa rozkladajúcich drevitých častí. Hotový kompost nesmie výrazne zapáchať po hnilobe ani amoniaku. Čas dozrievania závisí od veľkosti kopy, použitých materiálov, vlhkosti, teploty a spôsobu údržby. Môže trvať niekoľko mesiacov, pri pomalom studenom kompostovaní aj rok či dlhšie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk