Americký vedec Elvin Jellinek identifikoval v roku 1960 päť typov konzumentov alkoholu. Dva z nich sa (zatiaľ) nepovažujú za závislé, no ich potenciál pre vznik závislosti je vysoký. Toto delenie je síce staršie a v praxi sa jednotlivé typy často prelínajú, no podľa primára kliniky Südhang Alexandra Wopfnera stále ponúka dobrý základ na pochopenie problému.
Alfa konzument (konfliktné pitie)
Títo ľudia nie sú od alkoholu závislí, ale ich konzumácia je riziková. Pijú totiž preto, aby sa zbavili psychickej záťaže. „V alkohole nachádzajú jednoduchý spôsob, ako sa oslobodiť od starostí a úzkosti. Pokušenie vydať sa touto cestou častejšie alebo pravidelne, a vyvinúť si tak závislosť je preto vysoké,“ uvádza Wopfner.
Beta konzument (príležitostné pitie)
S pôžitkom má toto správanie spoločné len málo. „Jellinek tým nemyslí ľudí, ktorí si občas vychutnajú pohár dobrého vína. Hovorí o tých, ktorí pijú veľmi radi a vo veľkom množstve v spoločnosti,“ vysvetľuje Wopfner. Spájajú si zábavu s alkoholom a majú problém odhadnúť mieru. Napriek tomu väčšinou (zatiaľ) nie sú závislí.
Gama konzument (nárazové pitie)
Tento typ konzumentov nie je závislý fyzicky, ale psychicky. Dokážu vydržať dni či dokonca týždne bez alkoholu, no keď začnú piť, nedokážu prestať. Strata kontroly je podľa klasifikácie ICD-10 jasným znakom závislosti. Nutkanie piť sa zvyčajne spúšťa v situáciách, kde sa alkohol bežne podáva – na oslavách, v baroch alebo v určitých partiách priateľov.
„Problémom nárazového pitia je, že človek si závislosť sám neuvedomuje,“ hovorí Wopfner. Väčšinou na problematickú konzumáciu upozornia až priatelia. Príznakom však môže byť aj opakované zlé svedomie na druhý deň ráno, alebo ak sa človek v sociálnom kontexte bez alkoholu už nedokáže zabaviť. Ďalším indikátorom môže byť množstvo: „Kto pravidelne vypije viac ako šesť alkoholických nápojov za večer, mal by svoju konzumáciu prehodnotiť,“ radí odborník.
Delta konzument (hladinkové pitie)
Keď sa povie závislosť od alkoholu, väčšina ľudí si predstaví práve tento typ. Na rozdiel od ostatných sú títo ľudia závislí aj fyzicky. Často pijú už ráno, aby sa vôbec „naštartovali“. Počas dňa potom musia udržiavať stálu hladinu alkoholu v krvi – preto „hladinkové pitie". Ak prísun ustane, dostavia sa abstinenčné príznaky. „Na našej klinike liečime túto formu často, pretože si zvyčajne vyžaduje ústavnú liečbu. V realite je však najčastejšou formou závislosti nárazové pitie alebo kombinácia nárazového a hladinkového pitia,“ hovorí Wopfner.
Epsilon konzument (kvartálne pitie)
Fungujú podobne ako gama konzumenti. Spúšťač nekontrolovaných epizód pitia je však u nich často nevedomý. Príčinou môžu byť napríklad stresové situácie alebo emocionálne dno.
Tenká hranica
Príčina závislosti tkvie v systéme odmeňovania v mozgu. Wopfner vysvetľuje: „Mozog sa časom učí, ako uspokojiť životne dôležité potreby. Napríklad: Mám hlad, takže mi urobí dobre, keď sa najem. Závislosť do tohto systému zasahuje.“ Mozog príležitostných alebo konfliktných pijanov sa tak môže naučiť, že alkohol pomáha pri nadväzovaní sociálnych kontaktov alebo zbavuje starostí. Týmto spôsobom sa alkohol stáva súčasťou systému odmien a jeho konzumácia sa do mozgu hlboko uloží ako „riešenie“. To je dôvod, prečo je také ťažké sa zo závislosti vymaniť.
Ktokoľvek, kto v sebe nesie nejakú formu strachu alebo komu v živote niečo chýba, môže rýchlo zísť z cesty. „Závislosť nemá nič spoločné so slabosťou. Je to len pokus o riešenie osobných problémov alebo hľadanie zmyslu života. Z tohto pohľadu sme do istej miery ohrození všetci.“ Podľa Wopfnera je preto dôležité pýtať sa samého seba, čo je pre nás v živote skutočne dôležité. „Kto na túto otázku nájde zmysluplnú odpoveď aj mimo alkoholu, je len minimálne ohrozený závislosťou,“ uzatvára odborník.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
