Prečo kysnuté cesto niekedy nerastie
Na prvý pohľad sa zdá, že kysnuté cesto je jednoduché. Máte recept, dodržíte postup a všetko by malo fungovať. No diabol sa skrýva v detailoch. Najčastejšie chyby sú:
- použitie starého alebo pokazeného droždia,
- zaliatie droždia príliš horúcim či naopak ľadovým mliekom,
- kysnutie v studenej miestnosti alebo v prievane.
Málokto si však uvedomuje, že veľkú rolu hrá aj samotná miska, v ktorej cesto kysne. Ak je studená, droždiu sa jednoducho nebude dariť.
Trik s miskou, ktorý zaručí úspech
Najlepšie je použiť kovovú, sklenenú alebo keramickú misu. Plastové nádoby sa rýchlo ochladia, preto nie sú ideálne. Aby ste cesto premenili na nadýchanú oblačnú masu, stačí jednoduchý krok – misku pred kysnutím zohriať.
Ako na to? Možností je hneď niekoľko:
- naliať do misky vriacu vodu, nechať chvíľu postáť a potom ju osušiť,
- vložiť ju na pár minút do rúry predhriatej na 50 °C,
- krátko ju zahriať v mikrovlnke,
- alebo postaviť misu do väčšej nádoby s horúcou vodou.
Takto pripravená nádoba dodá cestu presne to teplo, ktoré potrebuje na to, aby „vyštartovalo“ nahor.
Cenná rada: Cesto najlepšie kysne pri teplote 30 až 35 °C. Ideálnym miestom je mierne vyhriata rúra alebo miska zakrytá utierkou a uložená pod dekou.
Miesto, kde sa cesto cíti najlepšie
Kysnuté cesto nesmie byť vystavené prievanu ani prudkému chladu. Preto ho nenechávajte len tak na kuchynskej linke. Správne podmienky dokážu zdvojnásobiť jeho objem a výsledkom bude cesto také nadýchané, že po upečení takmer utečie z plechu.
Čo si z toho vziať
Nadýchané kysnuté cesto nie je len o recepte, ale aj o prostredí, v ktorom pracuje droždie. Predhriata miska a stabilná teplota sú zázračným detailom, ktorý rozhoduje o tom, či sa z vášho koláča alebo buchiet stane pýchou stola.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: slovazeny.sk