Globálny priemysel s papierom na pečenie dosahuje hodnotu viac ako 960 miliónov dolárov, čo jasne dokazuje jeho široké využitie v domácnostiach aj v profesionálnej gastronómii. Premýšľali ste však niekedy nad tým, nakoľko je jeho používanie bezpečné?
Papier na pečenie sa najčastejšie vyrába z celulózy, teda papierovej drene, ktorá prechádza špeciálnou úpravou, aby odolala vlhkosti a mastnote. Vďaka svojim nepriľnavým vlastnostiam je papier často potiahnutý tenkou vrstvou silikónu, ktorá bráni prilepeniu jedla počas pečenia. Hoci je tento pomocník mimoriadne praktický, určité aspekty jeho výroby a používania môžu vyvolávať obavy.
Chemické nátery a migrácia látok
Niektoré vedecké výskumy, na ktoré odkazuje platforma Science Direct, naznačujú, že chemikálie z papiera na pečenie môžu počas prípravy jedla migrovať do potravín. Deje sa tak najmä pri mastných pokrmoch alebo pri veľmi vysokých teplotách. Do tejto skupiny patria perfluóralkylové a polyfluórované látky, známe pod skratkou PFAS, ktoré sa používajú na dosiahnutie vodeodolnosti a nepriľnavosti.
Tieto látky sú známe ako „večné chemikálie“, pretože sa v životnom prostredí a v ľudskom tele rozkladajú len veľmi ťažko. Štúdie potvrdili, že PFAS sa môžu prenášať z papiera do potravín, čo naznačuje riziko, že sme týmto chemikáliám vystavení priamo v našej strave.
Bielenie a dioxíny
Niektoré druhy papiera na pečenie sú bielené chlórom, čo môže viesť k tvorbe dioxínov alebo podobných zlúčenín. Dioxíny sú látky, ktoré sa môžu hromadiť v tukovom tkanive a pri dlhodobom a vysokom vystavení môžu mať negatívny vplyv na zdravie.
Hoci odborná literatúra uvádza, že väčšina prijatých dioxínov pochádza z potravín, ako sú mäso a ryby, a nie priamo z papiera, proces bielenia chlórom môže stále vytvárať malé množstvá týchto nežiaducich látok.
Silikónový náter a siloxány
Väčšina papierov na pečenie využíva silikónový povlak, ktorý sa za bežných podmienok pečenia považuje za bezpečný pre styk s potravinami. Pri extrémne vysokých teplotách alebo pri opakovanom použití toho istého hárku sa však môžu uvoľňovať častice siloxánu.
Tieto zlúčeniny sú v niektorých regulačných dokumentoch spájané s potenciálnym narušením hormonálneho systému, najmä ak je expozícia dlhodobá a intenzívna. Európska chemická agentúra (ECHA) dokonca klasifikovala niektoré formy siloxánov ako látky vzbudzujúce veľké obavy.
Regulačné a bezpečnostné limity
V Európskej únii aj v Spojených štátoch existujú prísne predpisy a normy, ktoré upravujú materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami. Patria sem napríklad nariadenia Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) či predpisy EÚ o migrácii látok.
Tieto pravidlá stanovujú limity, ktoré musia spĺňať všetky legálne produkty na trhu. Napriek tomu zdravotníci často odporúčajú zvýšenú opatrnosť, najmä pokiaľ ide o produkty, ktoré nie sú jasne označené ako „bez PFAS“ alebo majú neznámu povrchovú úpravu.
Papier na pečenie môže byť v kuchyni veľmi užitočným nástrojom, no je dôležité poznať potenciálne riziká spojené s chemickými nátermi a spôsobom manipulácie. Ak ho používate, odporúča sa dodržiavať predpísané teploty pečenia. Taktiež je odporúčané sa vyhýbať opakovanému použitiu toho istého papiera a vyberať si výrobky bez zbytočných chemických prísad. Prípadne môžete zvážiť použitie silikónových podložiek alebo riadu z nehrdzavejúcej ocele, aby ste vytvorili bezpečnejšie a zdravšie pečenie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.