Psychológ varuje: Prekrastinácia môže viesť k syndrómu vyhorenia, depresii alebo poruchám

Váš mobil bliká správami, e-mailová schránka je preplnená, prichádza ďalší účet za elektrinu. Ak vás svrbia prsty a chcete sa tým všetkým okamžite zaoberať, pravdepodobne trpíte prekrastináciou.

Prekrastinácia je psychologický pojem, ktorý súvisí s prokrastináciou, teda s iracionálnym odkladaním práce na neskôr. Zatiaľ čo prokrastinátori sa dôležitým úlohám venujú až na poslednú chvíľu, prekrastinátori sú v prvej línii a okamžite urobia všetko, čo sa im naskytne. Súčasne sa riadia heslom: „Čo môžeš urobiť dnes...“.

„Prekrastinátori majú tendenciu zvládať svoje duševné zaťaženie. Splnené úlohy znamenajú o jednu starosť menej,“ hovorí Florian Becker, psychológ a autor poradenských kníh z Mníchova. Túžba urobiť všetko okamžite má však aj svoje nevýhody.

Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorých tento problém trápi, majú vyššiu úroveň stresu, častejšie trpia syndrómom vyhorenia a sú ochotní vynaložiť extra úsilie len preto, aby úlohu splnili. Sú tiež náchylnejší robiť nepozorné chyby.

„Do istej miery áno. V zásade je prekrastinácia často rovnakým spôsobom, ako sa nezaoberať dôležitými vecami,“ hovorí Becker. Prekrastinátori sú ľudia, ktorí radi pomáhajú druhým, sú vždy k dispozícii a pomoc poskytujú okamžite. Sú vítaní v práci, v rodine aj v škole. „A tak je to celý život, až kým si jedného dňa nepoložíte otázku: "Čo som vlastne urobil pre seba?‘“ dodáva psychológ.

Dostať sa do tohto bodu a rozpoznať prekrastináciu je ťažké, pretože mnohí postihnutí sa považujú za produktívnych a efektívnych. Aj ich okolie je s týmto stavom často spokojné. Koniec koncov, majú predsa niekoho, kto všetko urobí.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.