Motoristi sa pri jazde známymi trasami riadia zvykom a intuíciou, avšak jedno aj druhé ich môže zradiť. Typickým problémom, s ktorým sa na cestách stretávame praktický každý deň, je nesprávne používanie smerových svetiel. Máme na mysli prípady, keď vodič vozidla namiesto pravej smerovky zapne ľavú, prípadne naopak. Pýtate sa, ako je možné, že si ich niekto zmýli? Odpoveď nespočíva v pomýlení si smerov potlačenia ľavej páky za volantom, ale v neschopnosti určiť správny smer jazdy.
Smerovky v zákone o cestnej premávke
Podľa paragrafov 19 a 30 Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 je vodič povinný zapnúť smerovku pri každej zmene smeru jazdy. Platí to nielen pri odbočovaní, ale pri akomkoľvek zmene smeru jazdy, teda aj pri predchádzaní, pripájaní sa do iného pruhu či pri obchádzaní prekážky. Výnimkou je jazda po kruhovom objazde (§ 30 ods. 5), na ktorom sa smerovka doľava spravidla nepoužíva a smerovku doprava používame iba tesne pred a počas výjazdu z kruhového objazdu.
Zákon je však jedna vec, zatiaľ čo prax druhá. V praxi sa totiž vyskytujú aj také situácie, kedy nie je celkom jednoduché určiť použitie správneho smerového svetla - spravidla ide o prejazd cez križovatku, keď sa do ľavého jazdného pruhu pripájate sprava - ako vodič odbočujete doprava, lenže môže znamenať aj otočenie volantom doľava.
Takúto situáciu môžeme ilustrovať na nasledovnej križovatke ciest:
Vodič vozidla, ktoré ide po ilustratívnej modrej šípke, sa potrebuje pripojiť na hlavnú cestu, ktorou je v tomto prípade Kazanská ulica. Tento vodič dáva prednosť ostatným vozidlám idúcim po hlavnej ceste a môže sa preto stať, že bude potrebovať na krátku chvíľu pred križovatkou ciest zastaviť. Isté je, že vodič v takomto prípade musí zapnúť smerové svetlo, častokrát ale nemá istotu v tom, ktorá z nich je správna. Dôvodom je samotný tvar križovatky, respektíve uhol, ktorý zvierajú hlavná cesta s tou vedľajšou.
V tejto konkrétnej ilustratívnej situácii sa zdá, že veľmi nezáleží na tom, ktorú možnosť si vyberie, pretože tak či onak nemá možnosť prejsť do protismerného pruhu. Lenže ak dôjde k dopravnej nehode, môže práve použitie smerového svetla tým, čo rozhodne o (ne)zodpovednosti za nehodu, respektíve škodovú udalosť.
Správne riešenie je smerovka doprava s veľkým ALE
Vodič vozidla na ilustrácii intuitívne zapína smerovku doprava, pretože odbočuje doprava. Toto je riešenie, ktoré je v súlade so Zákonom o cestnej premávke a považujeme ho preto za správne.
Lenže, predstavme si situáciu, že vedľajšia cesta zviera s hlavnou cestou ostrejší uhol, alebo že vodič vozidla chce prejsť rovno do ľavého pruhu. Má zapnúť smerovku doprava aj v takomto prípade? Správna odpoveď je, pre niekoho prekvapivo, doľava.
Totiž, vodič podľa dopravných predpisov zapína smerové svetlo do strany, kam mení smer jazdy. A čo je to vlastne zmena smeru jazdy? V prvom rade otočenie volantom, respektíve natočenie riadidlami/naklonenie sa na motocykli alebo bicykli. Takže, ak vodič mieni rovno prejsť do pruhu celkom vľavo, prípadne musí pri napojení sa na hlavnú cestu fyzicky otočiť volantom doľava, v takýchto prípadoch musí použiť ľavú smerovku. Mení smer jazdy doľava.
Zhrnutie
Používanie smerových svetiel sa zdá byť banálnou záležitosťou, ktorou nie je potrebné sa zaoberať. A potom tu máme tento prípad poukazujúci na to, že niektoré každodenné situácie celkom triviálne nie sú. Za bežných okolností na tom, či v takejto situácii použijete smerovku doľava alebo doprava, akoby nezáležalo. A potom, keď príde k dopravnej nehode, sú zúčastnení prekvapení zo spôsobu posudzovanie zodpovednosti. Je preto nevyhnutné dobre sa orientovať v dopravných predpisoch a hľadať odpovede na otázky, ktoré vyplývajú z praxe.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: magazin.autobazar.eu
