Viac ako 30 rokov učila na strednej škole a videla, čo tínedžeri prežívajú v období dospievania i ako s tým bojujú rodičia. Dnes pracuje ako koučka, ktorá pomáha obom generáciám komunikovať s pochopením a rešpektom. Emőke Benková je koučka a expertka na tínedžerov a sebadôveru žien.
Prečo ste sa rozhodli venovať ženám a ich sebadôvere?
“Ako koučka pracujem predovšetkým s matkami tínedžerov. Otázka sebadôvery sa úzko prepája aj s témou rodičovstva. Konkrétne v období dospievania detí sa častokrát vyskytujú otázky sebahodnoty a sebadôvery. Zdalo by sa, že len u tínedžerov, ktorí sú na ceste hľadania vlastnej identity. Na stretnutiach so ženami sa tieto témy opakovali. Nová životná fáza, zmena rodinnej dynamiky ako aj prehodnocovanie doterajšej výchovy otázku sebadôvery postupne otvárali otázku aj v iných oblastiach života mojich klientiek. V partnerských vzťahoch, v pracovnej oblasti alebo práve pri zmene kariérneho smerovania.
Tak sa stalo, že si ma začali vyhľadávať mladé dospelé ženy, maminy malých detí a ženy, ktoré stáli pred rozhodnutím či zotrvať v zamestnaní alebo sa pustiť do podnikania.
V krátkosti cesta k sebadôvere prechádza pomenovaním hodnôt a sebahodnoty.
Presne tie my ženy strácame od detstva cez dospievanie z rôznych príčin, kde zohráva úlohu rodina aj škola. Dobrá správa je, že sa dá vrátiť k svojej podstate aj k sebadôvere.”
Emőke Benková: Našla som sa, keď som vyhorela
Je za týmto rozhodnutím aj Váš osobný príbeh?
“Bez môjho osobného príbehu by som nedokázala citlivo vnímať príbehy žien. Keď sa dnes na seba pozerám, presne vidím cestu ustráchaného dievčatka, ktoré si neverilo. Dlho som sa nepoznala, nevedela som, kto som. Prispôsobovanie sa, prirovnávanie sa, nadmerné výkony a maximalizmus, snaha o dokonalosť týmto všetkým som prešla.
Až prišlo vyhorenie. Vnímam to obdobie ako príležitosť. Nájsť sa a dôverovať si.
Moje vlastné skúsenosti ma viedli k tomu, aby som následne mohla sprevádzať iné ženy.
Samozrejme, veľa skúseností som získala aj v práci tínedžermi v škole. Dospievajúce deti vítajú možnosť sebapoznávania. Otázku sebadôvery riešia tiež.”
Cez ženy ste sa dostali k práci s tínedžermi a tínedžerkami?
“Bolo to skôr naopak. Ako koučka som začala pracovať tínedžermi ešte na strednej škole, kde som pracovala ako učiteľka. Naďalej s nimi pracujem, avšak zmena vo výchove je v rukách dospelých. Tak pribudli matky, neskôr aj otcovia. Dnes pracujem individuálne s matkami alebo otcami, s tínedžermi alebo si môžu zvoliť koučing dvojíc.”
Čo vás na tejto oblasti najviac fascinuje alebo motivuje?
“Príležitosť k zmene. V sebapoznávaní. V prístupe. Vo vnímaní. V prežívaní. V transformácii od neužitočných vzorcov k novej kvalite života. V nachádzaní spoločného miesto rozdielov medzi rodičmi a deťmi. V udržaní dôvery a rešpektu.
Som vďačná za dar sprevádzať ich na tejto ceste.”
Aké témy riešite počas letných prázdnin? Trávime s dospievajúcimi deťmi viac času, riešime, čo budú robiť po skončení školy, prvé zamestnania… Často počúvame, že už naše rdy nepotrebujú, lebo sú dospelí. Aká náročná je táto etapa vo vzájomných vzťahoch?
“Teraz mi prišla paralela, keď sa dvojica vydá na dovolenku. Tešia sa a mnohokrát 10 dní v priestore hotelovej izby prináša viac katastrofy ako radosti.
Cez prázdniny je iná denná rutina. Odpadá čas trávený v škole a na krúžkoch. Ten treba preplánovať. Viac spoločného času, viac príležitostí na nezhody. Tínedžeri chcú slobodu. Experimentovať. Užívať si letné dni. Na druhej strane sú rodičia mnohokrát pracovne vyťažení, nevedia, čo deti robia v ich prítomnosti. Strach o bezpečnosť dospievajúcich, nastavenie si hraníc, digitálny priestor, voľnočasové aktivity, zábava a cestovanie bez rodičov sú časté témy.
Je to náročná etapa. Je užitočné porozumieť tomu, čo sa odohráva tínedžeroch v tomto období. Takisto poznať vlastné emócie a potreby. Určovať si hranice, v rámci ktorých teenager môže experimentovať so slobodou. Učiť ich zodpovednosti. Je to aj fáza separácie od rodičov a na to je tiež dobré pripraviť sa.”
Ako veľmi nechať tínedžerom slobodu v rozhodovaní? Kedy ju korigovať, radiť, pomáhať?
“Potrebujú sa naučiť rozhodovať. Takisto si prebrať svoju časť zodpovednosti. Ideálne je mať v rodine vlastné pravidlá a hranice, ktoré vytvoria rodičia spolu s deťmi s jasným zámerom, spoločnou dohodou a transparentnými následkami pri porušení. Aj zo strany dospelých.
Tínedžer by mal mať pocit, že sa môže oprieť o rodičov a má bezpečné zázemie. Ja fandím otvoreným otázkam miesto často nevyžiadaným radám. Je dobré ukázať vlastný pohľad na vec a tínedžeri milujú autentické príbehy rodičov.”
Máte techniky, ako zvládať konflikt s tínedžerom /tínedžerkou? Rady, ako reagovať?
“Keď deti dospievajú, názorové rozdiely s rodičmi sú časté. Učia sa vyjadrovať svoje názory, mení sa ich vnímanie sveta, seba aj dospelých. Keď už príde ku konfliktu, treba hľadať riešenie. Pomenovať, čo sa deje, vypočuť si obe strany, nájsť spoločné body a znovu cez dohodu naplánovať kroky k riešeniu. Dá sa to úspešne natrénovať, s trpezlivosťou. Dieťa je vo vývojovej fáze, ktorú nazývame aj krízou, mnohokrát komunikujú cez emócie. Preto je v rukách dospelých vedieť s tým pracovať.”
Emőke Benková: Len si myslíme, že vieme komunikovať
Ako vnímate komunikáciu rodičov s tínedžermi? Celkovo máme problém s komunikáciou naživo v medziľudských vzťahoch, premieta sa aj do vzťahov rodičov s dospievajúcimi deťmi?
“Komunikácia je moja obľúbená téma. Mnohokrát si myslíme, že komunikovať dokáže každý.
Sú však detaily, ktoré, keď si zvedomíme, hneď si lepšie rozumieme. Napríklad akým zámerom vyšlem môj odkaz, aké za tým mám vnímanie seba alebo partnera, čo sa povedalo a čo chcem z toho počuť. Aktívne počúvanie, plná prítomnosť, rozlišovanie neverbálnych signálov pomáhajú k lepšiemu porozumeniu. U tínedžerov je užitočné rozumieť ich jazyku v online aj offline priestore.
U mladých ľudí je častá téma, že v reálnom priestore nedokážu nadviazať kontakt. Tak sa to na sedeniach učia znovu.”
Ako narábať s kritikou, aby sa tínedžera/tínedžerky nedotkla bolestivo, zraňujúco, ale aby bola prínosná a konštruktívna?
“To je zas umenie spätnej väzby. Je to rozsiahla téma, ktorú ženy aj deti riešia. Existujú techniky, za mňa však výber slov a rešpektujúci tón sú dôležité. Používať JA jazyk, nehodnotiť osobu, ale pomenovať, čo sa stalo, pocity, potreby.”
Aký vplyv má matka na formovanie sebaobrazu a sebahodnoty svojej dcéry?
“Matka je vzorom pre svoju dcéru. Keď je líderkou vlastného života, učí to aj svoju dcéru. Keď si vie odkomunikovať osobné hranice, vidí to aj dieťa. Keď sa rozvíja, ukazuje, že sa to dá. A opačne.”
Na, čo má myslieť, keď dcéram radí vo vzťahoch s mužmi?
“Znovu ja osobne by som neradila. Ako ja viem, čo je dobré pre moju dcéru? Čo však môžem urobiť je, že v rodine máme vytvorené hodnoty. Ukážme im ako funguje zdravý vzťah. Z mojich skúseností, veľa mladých dievčat nemá priestor sa baviť o týchto témach s vlastnou mamou. Chýba otvorenosť a autenticita. Čo však nie je užitočné zameniť na prílišné zahltenie dievčat zdieľaním o vlastnom partnerskom živote. Naše dcéry nie sú našimi bútľavými vŕbami. Každé naše slovo, náš postoj v téme mužov má dopad na ich vzťahy.”
Nevychovávajme poslušné dievčatká, radí Emőke Benková
Čo sú najčastejšie chyby, ktorých sa matky pri výchove dcér dopúšťajú – hoci s dobrým úmyslom?
“Výchova dobrých a poslušných dievčatiek. Keď im ukazujeme, že keď sa necítia dobre vo vzťahu, treba vydržať. Keď vidia, že hovoríme ÁNO nad rámec našich síl a nedokážeme povedať NIE. Keď sa obetujeme. Taktiež prílišná ochrana môže v budúcnosti viesť k nesamostatnosti. A v poslednom čase sa stretávam s poruchami sebaobrazu u dievčat práve z iniciatívy matiek, ktoré ich vedú k trendy výzoru.”
Ako môžu matky podporiť svoje dcéry, aby z nich vyrástli sebaisté ženy?
“Ideálne vlastným príkladom. Otvorenými rozhovormi. Spoločnými projektmi, kde sa rozvíjajú. Keď sa to z nejakého dôvodu nedarí, je užitočné zabezpečiť dcére priestor, kde sa to môže naučiť. “
Ako sa sebavedomie mení v rôznych životných fázach ženy (mladá žena, matka, žena po 40-tke…)?
“Sebavedomie je úzko spojené so sebahodnotou a sebadôverou. Mení sa na základe mnohých faktorov ako vzťahy, skúsenosti, životná fáza alebo situácia, úspešnosť.
V detstve naše sebavedomie ovplyvňuje najmä rodina a škola. V puberte rovesníci, hľadanie vlastnej identity. Štúdium, prvé zamestnanie. Hľadanie partnera, pôrod, začiatky rodičovstva. Kariéra a rodinné zázemie. Hľadanie zmyslu života, keď deti vyrastú, zmena životnej situácie v zrelom veku.
Preto je užitočné sa spoznávať, porozumieť sebe. Aké mám vlohy, talenty, silné stránky, kde je príležitosť sa rozvíjať, čo chcem, ako chcem žiť.
Ustáli sa alebo musíme so sebadôverou pracovať stále?
“Existujú spôsoby ako si udržať zdravé sebavedomie. Ešte lepšie je naučiť sa ako sa k nemu vrátiť, keď život prinesie situáciu, že sa nejakým spôsobom podkope. Aj to sa stáva. Vyhľadať si pomoc a nezostávať s touto témou sama.”
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zenyvmeste.sk
Autor: Miriam Zsilleová
