Erica Komisar je psychoanalytička, sociálna pracovníčka a autorka kníh o rodičovstve, ktorá má za sebou viac než 30 rokov praxe. Jej postrehy sú podložené výskumom v oblasti neurovied, epigenetiky a teórie pripútania. Nedávno vystúpila v jednom z najpopulárnejších podcastov sveta – Diary of a CEO so Stevenom Bartlettom, ktorý má viac než 12 miliónov odberateľov.
Prečo sú prvé tri roky rozhodujúce
Podľa Erici Komisar až 85 % pravej hemisféry mozgu sa vyvíja do 3. roku života. Práve v tomto období sa dieťa učí regulovať emócie, zvládať stres a buduje si základnú dôveru vo svet. To sa nedá „dohnať“ neskôr. „Ak rodič chýba, dieťa sa učí prežiť – nie zdravo vyvíjať,“ varuje odborníčka.
Mýtus socializácie
Mnohí rodičia veria, že skorá škôlka učí deti fungovať v kolektíve. Realita je podľa výskumov iná: kolektív pred 3. rokom zvyšuje agresivitu, hyperaktivitu a riziko porúch pripútania. Dieťa síce vyzerá, že sa prispôsobilo, no vo vnútri je v permanentnom strese.
Hormonálna pravda o mame a otcovi
Erica Komisar vysvetľuje, že matka v prvých rokoch biologicky funguje ako „tlmič stresu“ – jej dotyky a blízkosť zvyšujú hladinu oxytocínu, ktorý chráni detský mozog pred kortizolom. Otec je dôležitý iným spôsobom: podporuje hru, objavovanie a neskôr uľahčuje separáciu. Obe úlohy sú nenahraditeľné, no nie zameniteľné.
ADHD ako dôsledok stresu
Raketový nárast diagnóz ADHD nie je podľa Komisar náhoda. Ak dieťa trávi dlhé hodiny bez rodiča, jeho mozog je zaplavený stresovým hormónom kortizolom. Časť mozgu, ktorá má regulovať stres (amygdala), sa zapína príliš skoro – a vyčerpá sa. Dieťa je potom hyperaktívne, nesústredené, alebo naopak apatické.
Politika a realita
Zatiaľ čo USA patria medzi krajiny s najkratšou materskou dovolenkou, štáty ako Slovensko či Estónsko umožňujú rodičom zostať s dieťaťom celé tri roky. Komisar tvrdí, že práve tieto podmienky dávajú deťom šancu vyrásť psychicky odolnejšie. „Nemôžete mať skvelú kariéru a súčasne malé deti, ktoré vás takmer nepotrebujú. Život je dlhý, ale prvé tri roky máte iba raz,“ dodáva.
Nepríjemná pravda a čo robiť, ak sa musíte vrátiť do práce
Erica Komisar sama hovorí, že jej slová sú pre mnohých rodičov nepríjemné. Vyvolávajú pocit viny. No podľa nej je to správne: „Ak necítime vinu, keď nechávame plačúce dieťa v škôlke, niečo v nás odumrelo.“
Čo však robiť, ak sa rodičia musia do práce vrátiť? Podľa Komisar je vždy lepšou voľbou:
– starostlivosť rodiny – babička, starší súrodenec či blízky príbuzný, ktorého dieťa pozná,
– malé domáce skupiny – nie inštitucionálna škôlka, ale napríklad spoločná opatera s inými rodičmi,
– skrátený úväzok alebo práca z domu, ak je to možné, aby dieťa netrávilo celé dni bez rodiča.
„Deti do troch rokov potrebujú bezpečnú väzbu viac než hračky či kurzy,“ zdôrazňuje.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: slovazeny.sk
