Ako to však vyzerá zo zdravotného hľadiska? Vysvetľuje to klinický dietológ Sebastian Dzuła. Sám o sebe hovorí: „Som mäsožravec, ale zároveň jem obrovské množstvo zeleniny a ovocia. To isté odporúčam aj svojim pacientom, jesť čo najviac rastlinných produktov.“
Prínosy pre srdce a nervovú sústavu sú jednoznačné
Na základe dostupných vedeckých štúdií môžeme určiť niekoľko kľúčových výhod vegánstva:
- Zdravie srdca: Živočíšne produkty obsahujú veľa nasýtených mastných kyselín, ktoré pri nadmernej konzumácii zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. „Ako populácia jeme príliš veľa spracovaného mäsa, čo je hlavnou príčinou vysokej úmrtnosti,“ vysvetľuje expert.
- Cholesterol a cievy: Obmedzením živočíšnych tukov klesá hladina celkového cholesterolu. Tieto benefity prináša nielen vegánstvo, ale aj flexitarianizmus (vedomé obmedzovanie mäsa) či vegetariánstvo.
- Prevencia obezity: Strava postavená na zelenine a ovocí má nízku kalorickú hustotu, čo pomáha udržiavať zdravú váhu. Dietológ však upozorňuje, že vegánstvo samo o sebe nemusí byť najlepšou voľbou čisto len na chudnutie.
- Zdravá mikrobiota: Vegáni konzumujú viac celozrnných výrobkov a strukovín. Tie obsahujú vlákninu, ktorá podporuje trávenie, imunitu a znižuje riziko zápchy.
Riziká a nedostatky
Vylúčenie všetkých živočíšnych produktov je radikálne rozhodnutie, ktoré so sebou nesie vysoké riziko deficitov. Podľa odborníkov môže byť vegánska strava plnohodnotná, ale je to oveľa náročnejšie na plánovanie.
- Nedostatok železa: Rastlinné potraviny obsahujú nehémové železo, ktoré sa vstrebáva horšie než hémové železo z mäsa. Tento problém sa však netýka len vegánov, trpí ním až každá druhá žena v reprodukčnom veku.
- Vitamín B12: Nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych produktoch. Pri vegánstve je suplementácia vitamínu B12 nevyhnutná. Jeho nedostatok vedie k vážnym neurologickým a psychickým poruchám.
- Bielkoviny: Vegáni získavajú bielkoviny najmä zo strukovín. Mnohí ich však konzumujú nedostatok, čo môže byť problémom pre svaly a regeneráciu.
- Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA): Hoci ich nedostatkom trpí väčšina populácie, u vegánov je toto riziko ešte vyššie.
Na čo si dať pozor
Dietológ Sebastian Dzuła zdôrazňuje, že hoci je zníženie konzumácie mäsa prospešné, čisté vegánstvo by sa malo konzultovať s odborníkom. Odporúča pravidelné preventívne prehliadky a sledovanie týchto parametrov:
- Feritín (zásoba železa) – u žien aspoň raz ročne.
- Vitamín D – nedostatkom trpí až 80 – 90 % populácie.
- Vitamín B12 a kyselina listová.
- Pečeňové testy, kreatinín a lipidogram (cholesterol).
Pasca menom „Junk Food Vegan“
Nie všetko, čo je označené ako „vege“, je automaticky zdravé. Trh je zaplavený vysoko spracovanými vegánskymi polotovarmi. „Výrobcovia často používajú nálepky „bio" alebo „vege" ako marketingový ťah. Napríklad známy čokoládový krém dostal vegánsku verziu s prídavkom hrachu, ale zloženie a negatívny vplyv na zdravie zostali prakticky rovnaké,“ varuje Dzuła.
Mnohé produkty (napr. chipsy) obsahujú aj zbytočné technologické prísady alebo mliečne deriváty tam, kde by ste ich nečakali. Je preto dôležité pozorne čítať etikety.
Nie je to pre každého
Vegánska strava je veľmi reštriktívna. Expert ju neodporúča ľuďom, ktorí v minulosti trpeli poruchami príjmu potravy, pretože prísny režim môže vyvolať recidívu. Opatrní by mali byť aj ľudia s ochoreniami čriev (nadbytok vlákniny môže škodiť) či problémami so štítnou žľazou.
Ak uvažujete o vegánstve, skúste začať postupne (napríklad výzvou Veganuary) a vždy sa poraďte so svojím lekárom.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
