Každému sa už niekedy stalo, že ho nečakane prepadlo čkanie. Hoci vie byť často otravné, ide zväčša o krátkodobý a neškodný jav. Zamysleli ste sa však niekedy, prečo čkanie vôbec vzniká a aké sú naozaj účinné spôsoby na jeho zastavenie?
Prečo k tomu dochádza?
Z lekárskeho hľadiska ide o náhly, mimovoľný sťah bránice, svalu, ktorý oddeľuje hrudník od brušnej dutiny. K tomuto sťahu dochádza v dôsledku narušenia nervovej komunikácie medzi mozgom a bránicou.
Podľa Dr. Kayly Rappovej z Cleveland Clinic zohrávajú kľúčovú úlohu blúdny a bránicový nerv. Ich podráždenie spôsobí prudké vtiahnutie vzduchu do pľúc a v momente prudkého uzavretia hlasiviek vzniká charakteristický zvuk čkania.
Aké sú jeho ďalšie príčiny?
U väčšiny ľudí má čkanie prechodný charakter a objavuje sa bez zjavnej príčiny. Často však súvisí s jedlom, najmä s rýchlym, výdatným alebo veľmi horúcim či studeným pokrmom. Vyvolať ho môže aj alkohol, sýtené nápoje, fajčenie tabaku či prehĺtanie veľkého množstva vzduchu.
Významný vplyv majú aj emócie. Silný stres, vzrušenie alebo náhle nervové napätie môžu narušiť nervový systém natoľko, že spustia čkanie v najnevhodnejšom momente.
Domáce triky proti čkaniu
Hoci existuje množstvo „babských“ rád, veda ich nedokáže úplne vysvetliť. Keďže ide o ťažko skúmateľný jav, väčšina odporúčaní sa opiera o klinické pozorovania a skúsenosti lekárov.
Jednou z najčastejšie odporúčaných rád je zadržanie dychu. Zvýšenie hladiny oxidu uhličitého v krvi môže pomôcť uvoľniť bránicu a prerušiť jej kŕče. Podobný efekt má aj dýchanie do papierového vrecka. Dôležité je však nikdy nepoužívať plastové vrecká, čo by mohlo viesť k riziku udusenia.
Účinné býva aj vedomé, pomalé dýchanie, najmä ak čkanie súvisí so stresom. Sústredenie sa na rytmus dychu môže upokojiť nervový systém.
Niektorí tvrdia, že im pomáha kloktanie vody, ktoré stimuluje nervové zakončenia v zadnej časti hrdla. Iní uprednostňujú polohu v klbku, keď si pritiahnu kolená k hrudníku. Jemný tlak na bránicu môže totiž „resetovať“ jej činnosť.
Mnohé tieto metódy majú spoločný cieľ: stimulovať bludný nerv. Patrí sem kloktanie vody, pitie veľmi studenej vody, cmúľanie kocky ľadu, konzumácia citróna či cukru na jazyku.
Existujú dokonca aj psychologické triky, náhle vystrašenie alebo intenzívne sústredenie pozornosti (napr. počítanie pospiatky) dokážu účinne prerušiť čkanie tým, že odvedú pozornosť nervového systému od nechceného reflexu.
Kedy by vás malo čkanie znepokojiť?
Hoci tento stav zvyčajne pominie sám od seba, čkanie trvajúce viac ako niekoľko dní si vyžaduje konzultáciu s lekárom. Chronické záchvaty môžu byť príznakom neurologických ochorení, metabolických problémov alebo vedľajším účinkom niektorých liekov či zákrokov v anestézii.
Ako zdôrazňuje Dr. Rappová, v prípade bežného čkania netreba robiť nič zásadné. Organizmus sa zvyčajne sám vráti do rovnováhy.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
