1. Strach riadi malá štruktúra v mozgu
Za naše okamžité reakcie na hrozbu je zodpovedná amygdala – malá časť mozgu veľkosti vlašského orecha. Keď zaznamená nebezpečenstvo, preberá riadenie nad správaním: zastaví logické myslenie, aktivuje telo a pripraví nás na boj alebo útek. Dokonca si ukladá spomienky na predchádzajúce hrozby, aby vedela rýchlo reagovať aj nabudúce.
2. Strach môžeme doslova „cítiť vo vzduchu“
Ľudia síce nevnímajú svet nosom ako zvieratá, no dokážu zachytiť chemické signály, ktoré uvoľňuje vystrašené telo. Keď niekto prežíva silný strach, jeho pot obsahuje látky, ktoré môžu spôsobiť, že aj iní pocítia nepokoj alebo úzkosť. Preto sa panika môže šíriť v davoch rýchlejšie, než by sme čakali.
3. Strach sa môže prenášať aj medzi generáciami
Niektoré reakcie na hrozby si môžeme odniesť od svojich predkov. Vedci zistili, že potomkovia zvierat vystavených určitému nebezpečnému podnetu môžu reagovať rovnako, aj keď ho sami nikdy nezažili. Tento jav súvisí s epigenetikou – procesom, ktorý mení aktivitu génov podľa skúseností rodičov.
4. Mozog má záložné centrum strachu
Ak amygdala prestane fungovať, do hry vstupuje náhradný mechanizmus v mozgu – jadro stria terminalis, ktoré preberá časť jej úloh pri spracovaní strachu. Umožňuje, aby sme sa stále vedeli báť a pamätať si hrozby. Keď však obe centrá pracujú súčasne, môže vzniknúť prehnaná úzkostná reakcia, ktorú poznáme napríklad pri úzkostných poruchách.
5. Telo dokáže pomocou vlastných látok tlmiť strach
Mozog produkuje endokanabinoidy – látky podobné tým z marihuany. Tie pomáhajú slabnúť bolestivým spomienkam a vytvárať nové, bezpečné asociácie. Neodstraňujú traumu úplne, ale dokážu znížiť jej intenzitu. Ide o prirodzený mechanizmus, ktorý chráni psychiku pred preťažením.
6. Láska dokáže potlačiť strach
Oxytocín, nazývaný aj hormón dôvery a blízkosti, má pozoruhodný účinok na odvahu. Pomáha matkám konať odvážne pri ochrane dieťaťa, no rovnaký proces môže prebehnúť u kohokoľvek. Keď sa cítime spojení s iným človekom, mozog doslova vypína časť reakcie strachu, aby sme dokázali konať rýchlejšie a rozhodnejšie.
7. Strach môže skresľovať realitu
Keď sa niečoho bojíme, máme tendenciu vnímať to väčšie, nebezpečnejšie alebo bližšie, než v skutočnosti je. Ľudia, ktorí trpia strachom z výšok, napríklad výrazne preceňujú vzdialenosť k zemi. Pri panike môže dochádzať aj k „spomaleniu času“, čo je ilúzia spôsobená tým, že mozog ukladá viac detailov.
8. Strach sa dá znížiť dokonca aj počas spánku
Počas spánku mozog pracuje inak než v bdelom stave. Ak je v spánku vystavený podnetu, ktorý je spojený s naučeným strachom (napríklad vôňa), môže sa citlivosť na tento strach znížiť. Spánok teda nie je len odpočinok, ale môže pomáhať aj pri spracovaní nepríjemných zážitkov.
9. Existuje „gén odvahy“
Gén stathmin ovplyvňuje, ako intenzívne reagujeme na strach. Jedinci, ktorí ho nemajú, bývajú odvážnejší a menej citliví na hrozby. Naopak tí, ktorí ho majú aktívny, reagujú citlivejšie na nebezpečné situácie a rýchlejšie si zapamätajú, čoho by sa mali báť.
10. Silný strach môže byť životu nebezpečný
Extrémne vystrašenie môže spustiť lavínu reakcií – prudký nárast adrenalínu, silný tlak na srdce a príliš veľký príval vápnika do srdcových buniek. Ak sa telo nedokáže upokojiť, môže dôjsť k poruche rytmu srdca, strate vedomia a v extrémnych prípadoch aj k smrti. Aj zdravý človek môže teoreticky „zomrieť od strachu“.
Záver
Strach je nevyhnutnou súčasťou nášho života. Chráni nás, učí nás a pripravuje na prežitie. Zároveň však môže klamať náš zrak, meniť naše reakcie či prenášať sa z generácie na generáciu. Keď pochopíme, ako funguje, dokážeme lepšie rozpoznať, kedy nás skutočne varuje – a kedy nám len bráni žiť slobodnejšie a pokojnejšie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
