Zmena, ktorá môže zachrániť 40-tisíc ľudí denne. Vedci ukázali, ako má vyzerať budúcnosť jedenia

Vyplýva to z najnovšej správy komisie EAT-Lancet, podľa ktorej by prijatie tzv. planetárnej zdravej diéty (PHD) mohlo zabrániť až 40-tisíc predčasným úmrtiam denne na celom svete. Tento prístup k výžive by zároveň do roku 2050 mohol znížiť emisie skleníkových plynov z produkcie potravín o polovicu.

Planetárna zdravá diéta je flexibilný model stravovania, ktorý spája starostlivosť o ľudské zdravie s ochranou životného prostredia. Umožňuje miernu konzumáciu živočíšnych produktov, no kladie dôraz na rastlinné potraviny – zeleninu, ovocie, orechy, strukoviny a celozrnné obilniny.

Zmena stravovacích návykov je nevyhnutná, keďže súčasný potravinový systém je zodpovedný za približne tretinu globálnych emisií skleníkových plynov, ale aj za ničenie voľne žijúcich druhov, odlesňovanie a znečistenie vôd.

„To, čo si dávame na tanier, môže zachrániť milióny životov, znížiť miliardy ton emisií, zastaviť stratu biodiverzity a vytvoriť spravodlivejší potravinový systém,“ zdôrazňuje profesor Johan Rockström, spolupredseda komisie EAT-Lancet, ktorého cituje The Guardian.

Správa upozorňuje na výrazné nerovnosti v globálnom potravinovom systéme. Najbohatších 30 % svetovej populácie vytvára viac ako 70 % environmentálnych škôd súvisiacich s potravinami, zatiaľ čo 2,8 miliardy ľudí si nemôže dovoliť zdravú stravu a približne miliarda trpí podvýživou. Na druhej strane, ďalšia miliarda ľudí zápasí s obezitou, čo je jasný dôkaz, že súčasný systém zlyháva na viacerých úrovniach.

V Spojených štátoch, Kanade či Európe je spotreba červeného mäsa mnohonásobne vyššia než odporúčania PHD. Naopak, v oblastiach ako subsaharská Afrika, kde strava pozostáva najmä zo škrobových potravín, by mierne zvýšenie konzumácie hydiny, mliečnych výrobkov alebo vajec mohlo výrazne zlepšiť výživu a zdravie.

Autori správy navrhujú konkrétne opatrenia, ktoré by mohli podporiť prechod na zdravšiu a udržateľnejšiu výživu. Patrí sem úprava daňového systému – zlacnenie zdravých potravín a zdraženie tých nezdravých. Odporúčajú tiež regulovať reklamu na nezdravé produkty, zaviesť varovné označenia na obaloch a presmerovať poľnohospodárske dotácie smerom k ekologickejšej výrobe.

„Nie je to diéta založená na odopieraní,“ vysvetľuje profesor Walter Willett z Harvardskej fakulty verejného zdravia TH Chan. „Je chutná, realistická a zdravá. Zároveň rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a individuálne preferencie, čím ponúka veľkú flexibilitu.“

Podľa správy by globálne prijatie PHD mohlo zabrániť až 15 miliónom predčasných úmrtí ročne. Tento typ stravovania zároveň znižuje riziko civilizačných ochorení, ako je cukrovka, srdcové choroby či rakovina. Okrem zdravotných prínosov by jeho zavedenie výrazne obmedzilo negatívne vplyvy na životné prostredie od emisií skleníkových plynov až po stratu biodiverzity a plytvanie prírodnými zdrojmi.

Podľa odhadov správy predstavujú súčasné náklady na zdravotné problémy a environmentálne škody spojené s potravinami približne 15 biliónov dolárov ročne. Transformácia potravinového systému by si pritom vyžiadala investície v rozsahu 200 až 500 miliárd dolárov ročne, čo by prinieslo úspory až 5 biliónov dolárov.

„Zmeny už prebiehajú – od programov školských jedál až po regeneratívne poľnohospodárstvo a iniciatívy proti plytvaniu potravinami,“ uvádza profesorka Line Gordonová, riaditeľka Štokholmského centra pre odolnosť. Podľa nej však úspech závisí od globálnej spolupráce a politickej vôle.

Vytvorenie zdravej stravy pre celú planétu preto nie je len výzvou, ale aj jedinečnou príležitosťou na vybudovanie spravodlivejšieho a udržateľnejšieho potravinového systému.

„Dôkazy sú nepopierateľné: transformácia potravinových systémov je nielen možná, ale aj nevyhnutná na zabezpečenie bezpečnej, spravodlivej a udržateľnej budúcnosti pre všetkých,“ uzatvára profesor Rockström.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.