Napätie na Blízkom východe začína ovplyvňovať aj peňaženky slovenských motoristov. Rast cien ropy po zhoršení bezpečnostnej situácie v regióne môže podľa analytikov postupne zdražiť pohonné látky na slovenských čerpacích staniciach. Pri plnej nádrži by si vodiči mohli už čoskoro priplatiť v priemere o päť až dvanásť eurviac než dnes.
Zvýšený tlak na infláciu
Vyššie ceny palív však nezasiahnu iba motoristov. Keďže nafta je základným vstupom do dopravy a logistiky, drahšia ropa sa môže časom premietnuť aj do cien tovarov a služieb, čím sa zvýši tlak na infláciu.
Podľa analytikov zo spoločnosti Across Private Investments stojí za rastom cien najmä napätie okolo Iránu a zhoršená bezpečnosť lodnej dopravy v oblasti Hormuzský prieliv. Práve týmto úzkym námorným koridorom prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou a skvapalneným zemným plynom. Obavy o bezpečnosť dopravy vytlačili cenu ropy Brent približne na úroveň 80 až 85 dolárov za barel.
Pre krajinu, ktorá ropu dováža, to znamená pomerne priamu rovnicu, teda ak konflikt potrvá a ceny sa udržia na vyšších úrovniach, pohonné látky postupne zdražejú a cez dopravu sa zvýšia aj náklady v celej ekonomike.
Ceny benzínu a nafty
Zdraženie sa však na čerpacích staniciach neprejaví okamžite. Ceny benzínu a nafty sa zvyčajne prispôsobujú s oneskorením jedného až troch týždňov. Rafinérie a distribútori totiž najskôr dopredávajú zásoby nakúpené za staršie ceny. Až následne sa do cien premietne drahšia ropa, vyššie náklady na prepravu a v súčasnej situácii aj drahšie poistenie lodí.
„Dôvod je praktický. Rafinérie a predajcovia najprv dopredávajú zásoby nakúpené pri starších cenách. Potom sa do cien postupne premietne drahšia ropa, drahšia preprava a často aj drahšie poistenie lodí. Očakávame, že ceny palív na Slovensku môžu vzrásť v priemere aj o desiatky centov na liter,“ vysvetľuje analytik Across Private Investments Dominik Hapl.
Priemerné ceny benzínuNatural 95 a nafty sa dnes na Slovensku pohybujú približne okolo 1,47 eura za liter. Veľkú časť konečnej ceny pritom tvoria dane. Spotrebná daň predstavuje približne 0,514 eura na liter benzínu a 0,368 eura na liter nafty, pričom na výslednú sumu sa následne uplatňuje daň z pridanej hodnoty. Znamená to, že rast cien ropy sa v konečnej cene na pumpe ešte zväčšuje práve cez DPH.
Rodinné rozpočty
Jednoduchý prepočet vychádza z toho, že jeden barel ropy obsahuje 159 litrov. Ak cena stúpne o desať dolárov za barel, predstavuje to približne šesť až sedem centov na liter surovej ropy ešte pred spracovaním. Po započítaní rafinácie, logistiky a daní sa v praxi takýto nárast často premietne do zdraženia približne o sedem až dvanásť centov na liter na čerpacej stanici.
Ak by sa cena ropy Brent udržala okolo 85 dolárov za barel, slovenské ceny palív by mohli byť vyššie približne o desať až osemnásť centov na liter oproti situácii bez geopolitickej prirážky. V prípade, že by sa cena priblížila k hranici 100 dolárov a udržala sa tam dlhšie, zdraženie by sa mohlo pohybovať skôr v pásme 18 až 30 centov na liter.
Takýto nárast už dokáže citeľne zasiahnuť rodinné rozpočty. „Pre bežnú domácnosť je dôležité, čo to spraví s tankovaním. Pri 50-litrovej nádrži znamená zdraženie o 10 centov na liter plus 5 eur za jedno tankovanie, zdraženie o 25 centov znamená plus 12,50 eura. Ak rodina dochádza a minie okolo 120 litrov paliva mesačne, nárast o 15 centov na liter znamená plus 18 eur mesačne, pri 25 centoch je to plus 30 eur mesačne,“ hovorí analytik Across Private Investments Jakub Timčák.
Ceny tovarov a služieb
Dopady sa však nekončia na čerpacích staniciach. Nafta je základným vstupom pre dopravu, logistiku, stavebníctvo či poľnohospodárstvo. Ak jej cena zostane dlhšie vysoká, podniky budú čeliť vyšším nákladom na rozvoz tovarov, prevádzku techniky aj verejnú dopravu. Zdražieť môžu aj letenky, keďže rastie cena leteckého paliva. Časť týchto nákladov sa postupne premietne do cien tovarov a služieb, čo môže zvýšiť inflačné tlaky v ekonomike.
Inflácia na Slovensku sa už teraz pohybuje približne na úrovni štyroch percent, čo je viac než dvojnásobok priemeru eurozóny, kde dosahuje približne 1,9 percenta. Drahšia doprava tak môže pôsobiť ako tichý geopolitický „príplatok“, ktorý sa postupne rozloží do cien v celej ekonomike.
„To, či bude situácia krátka alebo dlhodobá a drahá, bude závisieť od toho, ako dlho zostane doprava v Hormuzskom prielive obmedzená a či sa obnoví poistenie lodí a pravidelná preprava. Trhy zároveň sledujú, či producenti zvýšia dodávky a či vlády siahnu po strategických rezervách na tlmenie cien. Pri dlhšom konflikte sa môže prirážka udržať aj bez toho, aby ropa musela okamžite vystreliť na extrémne hodnoty, stačí, že neistota zostane v systéme,“ uzatvára Jakub Timčák.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
