Nie každý sa môže pochváliť tým, že navštívil každú krajinu sveta. Michael Zervos však nespravil len to. Svojimi cestovateľskými zápiskami sa zapísal aj do Guinnessovej knihy rekordov. Američan, 36-ročný filmový režisér z Detroitu, sa 18. januára 2024 rozhodol predať svoj dom a vydať sa na cestu okolo sveta. Jeho výprava sa skončila 30. mája 2025, presne po 499 dňoch cestovania, čím prekonal dovtedajší rekord.
Spal vo všetkých krajinách okrem Vatikánu
Jeho trasa viedla cez Rusko, Turecko a celú Afriku, ďalej cez Blízky východ, Áziu, Oceániu, Strednú Áziu, Európu, Južnú Ameriku a Karibik. Nebola to však len rýchla prehliadka hraníc či letísk. Zervos strávil v každej krajine aspoň jednu noc, s výnimkou Vatikánu, kde to nebolo možné pre nedostatok ubytovacích kapacít.
„Nechcel som len prekonať rekord, chcel som sa stretnúť s ľuďmi a rozprávať ich príbehy,“ povedal v rozhovore pre Daily Mail. „Poznám ľudí, ktorí len tak vchádzali a vychádzali z letiska, ale mne to znelo prázdne.“
Počas 499 dní objavil Michael viacero miest, ktoré ho výnimočne očarili, no bežní turisti ich často vôbec nezvažujú.
Skryté drahokamy: Samoa, Bhután a Lesotho
Jednou z krajín, ktoré ho výrazne oslovili, bola Samoa – tichomorský ostrovný štát, ktorý ročne navštívi len približne 160 000 turistov.
„Slovo raj sa často používa pre Tichý oceán, ale Samoa ním naozaj je,“ povedal Zervos. „Oceánska priekopa To Sua je najzvláštnejšia vec, akú som kedy videl – prírodná diera s tyrkysovou vodou ako z rozprávky. Okrem toho je Samoa pre cestovateľov dostupná a cenovo prijateľná.“
Rovnako ho uchvátil Bhután, budhistické kráľovstvo na okraji Himalájí, známe svojimi kláštormi a zachovanými tradíciami.
„Tam máte pocit, akoby ste sa pozerali priamo do svojej duše. Všetko je pripravené tradičným spôsobom, jedlo je autentické a ľudia nosia svoje národné oblečenie nie kvôli turistom, ale preto, že je to súčasť ich identity a náboženstva.“
Ďalším prekvapením bolo Lesotho, malé horské kráľovstvo obklopené Južnou Afrikou.
„Volajú ho Nebeské kráľovstvo a právom. Cesta do hlavného mesta, ktoré sa nachádza vysoko v horách, vám vyrazí dych, doslova aj obrazne.“
Pohostinnosť v Severnej Kórei ho prekvapila
Aj keď tieto tri krajiny označil za mimoriadne výnimočné, Michael zdôrazňuje, že sa vrátil takmer do každej krajiny, ktorú počas cesty navštívil.
„Vo väčšine štátov som mal skvelé zážitky. Niekedy som možno nestretol tých správnych ľudí alebo som nemal dostatok času, ale bol som späť takmer všade.“
Zaujímavosťou je, že jednou z posledných krajín v jeho itinerári bola Severná Kórea, ktorá po piatich rokoch opäť otvorila hranice.
„Ľudia boli oveľa otvorenejší rozhovorom, než som čakal – o politike, náboženstve, každodennom živote. Nie je to dokonalé, to by som nepovedal, ale privítanie a pohostinnosť boli prekvapivo vrúcne.“
„Nemôžeme vždy súdiť vlády a politiku. Krajinu tvoria ľudia, a vo väčšine prípadov vás vítajú s otvorenou náručou.“
Návrat domov
Po skončení svojej rekordnej cesty sa Michael vrátil späť k pokojnému životu v Detroite. Dobrodružstvo však neberie ako samozrejmosť.
„Bolo to úžasné a som vďačný za každý okamih,“ uzatvára.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
