Čistenie zubov je pre väčšinu ľudí také samozrejmé ako prezlečenie sa ráno z pyžama do oblečenia, v ktorom pôjdeme do práce – je to vec rutiny, nad ktorou sa vôbec nezamýšľame. Často však zabúdame na niečo, čo je rovnako dôležité, a to čistenie medzizubných priestorov.
Hoci na to upozorňujú zubári a dentálni hygienici svojich pacientov pri každej návšteve, dočistenie zubov medzizubnými kefkami či niťou mnoho ľudí nemá zautomatizované. Dôsledky zanedbaných priestorov medzi zubami sú zapálené ďasná, medzizubné kazy či dokonca poškodené zubné nervy, ktoré môžu vyústiť do komplikovaných a zbytočných zákrokov.
Záťaž na peňaženku a bolestivé noci však nie sú jediným dôsledkom zanedbania ústnej hygieny. Naša starostlivosť o medzizubné priestory môže byť predzvesťou toho, aký zdravý zostane náš mozog vo vyššom veku. Nové vedecké poznatky naznačujú, že zápal ďasien a baktérie z ústnej dutiny môžu putovať až do mozgu, kde prispievajú k zápalom a procesom typickým pre Alzheimerovu chorobu.
Baktérie z úst nezostávajú len v ústach
Zápal ďasien, parodontitída či chronická nerovnováha mikrobiomu v ústach (dysbióza) nevedú len k poškodeniu zubov. Podľa odborných prehľadov a štúdií môže dlhodobý, aj keď nenápadný zápal vytvoriť trvalú systémovú reakciu: zápalové molekuly (cytokíny), toxíny a produkty baktérií môžu krvným a nervovým obehom putovať telom a ovplyvniť vzdialené orgány, vrátane mozgu.
V tohtoročnej štúdii publikovanej v magazíne Nature vedci porovnávali zloženie ústneho mikrobiómu a kognitívnych funkcií u starších. Vedci v nej opisujú viacero mechanizmov, ktorými môže nevyvážený ústny mikrobióm, teda zmes baktérií žijúcich na zuboch, ďasnách, jazyku a v slinách ovplyvniť kognitívne funkcie aj samotné riziko Alzheimerovej choroby.
Jedna z možností je priama cesta. Niektoré ústne baktérie, napríklad druhy rodu Treponema, sú schopné dostať sa až do mozgu. Tam môžu vyvolať zápal a zvýšiť tvorbu amyloidu – bielkoviny, ktorá sa pri Alzheimerovej chorobe hromadí medzi nervovými bunkami. Amyloid pritom funguje ako obrana pred mikróbmi, no jeho nadmerné množstvo sa spája s poškodzovaním neurónov.
Zápal ďasien ako spúšťač zápalu v mozgu
Ďalším spôsobom prenosu zápalu je nepriamy vplyv cez celotelový zápal. Keď sa v ústach dlhodobo množia zápalové baktérie, telo na ne reaguje. Zápalové látky kolujú v krvi a môžu ovplyvňovať aj mozog, narúšať jeho ochrannú bariéru a zvyšovať citlivosť na ďalšie škodlivé vplyvy. V praxi to znamená, že zapálené ďasná môžu podporovať aj zápal v mozgu.
Ústne baktérie však môžu zasiahnuť aj cez srdce, cievy a metabolizmus. Je známe, že ochorenia ďasien sa spájajú s vyšším rizikom cukrovky a kardiovaskulárnych problémov. A práve tieto choroby sú samy o sebe rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Ústna dutina tak môže ovplyvniť mozog cez celý reťazec ďalších zdravotných komplikácií.
Štvrtým mechanizmom je prepojenie medzi ústami, črevom a mozgom. Baktérie z úst prehĺtame každý deň a dostávajú sa tak do čriev, kde môžu narušiť mikrobióm. Výskum ukazuje, že zloženie črevnej mikrobioty dokáže ovplyvniť látky v mozgu aj samotné fungovanie nervovej sústavy.
Zvieracie štúdie dokonca naznačujú, že črevné mikróby sa môžu podieľať na tvorbe rovnakých patologických bielkovín, aké vidíme pri Alzheimerovej chorobe. Aj keď presný vplyv prepojenia ústnej a črevnej mikrobioty u ľudí ešte nepoznáme, je jasné, že tieto systémy spolu úzko súvisia.
Ako rozpoznať zápal ďasien (gingivitídu) a parodontitídu
Zápal ďasien patrí medzi najčastejšie problémy v ústach a je prvým varovným signálom, že sa v ústach hromadí povlak a baktérie. V počiatočnom štádiu nebolí, preto si ho veľa ľudí nevšimne. Sprevádza ho krvácanie pri čistení zubov, ktoré mnoho ľudí ignoruje.
Keby nám krvácal iný orgán, venovali by sme tomu určite pozornosť, naše ďasná však dlhé roky zostávajú nepovšimnuté. Medzi ďalšie príznaky patria začervenané a jemne opuchnuté ďasná a zápach z úst, ktorý sa nezlepší ani po vyčistení zubov. Zdravo vyzerajúce ďasná sú svetloružové a pevné. Pokiaľ sú červené, citlivé alebo mäkšie, ide o znak zápalu.
Ak sa zápal nelieči, môže prerásť do parodontitídy, čiže hlbšieho poškodenia tkanív, ktoré držia zub v kosti. Vtedy sa ďasná začnú sťahovať, medzi zubami vznikajú hlboké medzery, kde sa držia baktérie. Objavuje sa aj silnejší zápach, pretrvávajúce krvácanie a v pokročilých štádiách aj pohyblivosť zubov. Parodontitída už nie je vratná bez odbornej liečby a časom môže viesť k strate zubov.
Ako si správne čistiť zuby?
Pri čistení zubov je veľmi dôležitá správna technika, pretože povinné 2-minútové „šúchanie“ nezaručuje, že všetok povlak, ktorý sa vám okolo zubov nahromadil počas dňa, aj efektívne odstránite. Väčšina povlaku sa drží na prechode zuba a ďasna, preto by mala byť kefka pri čistení mierne naklonená, približne v 45-stupňovom uhle. Jemné, krátke pohyby sú účinnejšie než silné drhnutie, ktoré môže ďasná podráždiť.
Dôležité je vyčistiť všetky strany zuba, bežná kefka sa však nedostane do medzizubných priestorov, kde sa povlak hromadí najrýchlejšie. Preto je potrebné dočistiť priestory medzi zubami medzizubnou kefkou alebo zubnou niťou – podľa toho, aké široké sú medzery medzi zubami. Práve tento krok má najväčší vplyv na prevenciu zápalu ďasien a parodontitídy.
"Jednou z najčastejších chýb pacientov je zabúdanie na medzizubné kefky alebo dentálnu niť, pretože do medzizubných priestorov sa klasickou kefkou nedostaneme. To spôsobuje tie obávané medzizubné kazy a krvácanie z ďasien,“ hovorí zubárka MDDr. Michaela Lepišová.
Aká kefka je najvhodnejšia?
Pre väčšinu ľudí je vhodná mäkká kefka, keďže tvrdé štetiny môžu pri dlhodobom používaní poškodiť ďasná aj sklovinu. Elektrické kefky sú veľkým trendom, avšak zubári pripomínajú, že omnoho dôležitejšia je správna technika, ktorú si môžete nacvičiť aj s obyčajnou zubnou kefkou. „Z mojich skúseností môžem povedať, že nie vždy sú zuby lepšie vyčistené elektrickou kefkou, aj keď reklamy tvrdia opak. Je to veľmi individuálne a závisí od techniky čistenia jednotlivých pacientov, preto by som odporúčala výber kefky vždy konzultovať s lekárom, špeciálne u detí,“ hovorí Lepišová.
Ak ste sa rozhodli pre používanie elektrickej kefky, vhodná je podľa zubárky sonická. Dôležité je najmä to, aby mala mäkké hlavice a aby človek netlačil príliš silno, čo môže opäť viesť k poškodeniu ďasien: „Keď už máte techniku čistenia zvládnutú a ste rozhodnutý nad kúpou elektrickej kefky, ja odporúčam sonické, ktoré vibrujú, nie rotačné okrúhle hlavice, pretože pacienti s nimi nedokážu vyčistiť priestory okolo ďasien, sú tvrdé a traumatizujú mäkké tkanivá.„
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
