Zvrhlý mních si do postele vodil najkrajšie ženy: Hypnotizoval ich „čarovnou paličkou“ dlhou 30 cm, až o ňu brutálne prišiel

• Grigorij Rasputin bol charizmatický muž s mystickými schopnosťami.
• Získal dôveru cárskej rodiny vďaka "liečivým zázrakom".
• Rasputin bol brutálne zavraždený sprisahancami v decembri 1916.
• Jeho spojitosť s cárovskou rodinou dodnes vzbudzuje diskusie.

Zlý démon, ktorý zničil rodinu Romanovcov a s ňou aj ruské impérium, alebo jediný človek, ktorý ich mohol zachrániť pred strašným koncom? Ako sa Grigorij Rasputin, roľník z Tobolskej gubernie na sibírskej strane Uralu, stal pravou rukou posledného ruského cára a osobou najhlbšej dôvery – a potom zo dňa na deň stratil všetku moc a vplyv, aby napokon skončil v ľadovej Neve? Prečo jeho smrť aj po viac než storočí stále tak púta pozornosť sveta?

„Čierne, dlhé a biedne učesané vlasy, hustá brada, vysoké čelo, široký a výrazný nos, plné pery... Ale celá jeho tvár sa sústreďovala v svetlomodrých očiach – žiarivých, hlbokých a neobyčajne príťažlivých. Pohľad mal zároveň prenikavý aj nežný, naivný i prefíkaný, sústredený a vzdialený. A keď začal hovoriť, zreničky sa akoby naplnili magnetizmom.“ Takto ho opísal Maurice Paléologue, niekdajší francúzsky veľvyslanec v cárskom Rusku.

Každému, kto sa s Rasputinom stretol, bolo jasné, že ide o výnimočného človeka. Jedni ho obdivovali, iní utekali, len čo ho zazreli, ale ľahostajný k nemu nezostal nikto.

Mýtus alebo legenda – mal schopnosť liečiť ľudí. Medzi tými, ktorých „zázračne“ priviedol späť k životu, bol aj cárovič Alexej, jediný syn Mikuláša II. Chlapec trpel hemofíliou, chorobou zdedenou po prababičke, britskej kráľovnej Viktórii. Rasputin dokázal zastaviť dlhé vnútorné krvácania, čo potvrdzovali aj tí, ktorí ho nenávideli.

„Niet pochýb, že ovládal techniku terapeutickej hypnózy, hoci presne vysvetliť, ako fungovala, je nemožné,“ zapísal ruský historik Igor Zimin.

Veľkokňažná Olga Alexandrovna, cárska sestra, spomínala na rok 1907: trojročný Alexej si pri hre v Carskom Sele poranil nohu. „Mal tmavé kruhy pod očami, noha mu napuchla do nepoznania. Lekári boli bezmocní. Vtedy Alix (cárovná Alexandra Fjodorovna) poslala telegram Rasputinovi do Petrohradu. Prišiel okolo polnoci.

Ráno ma Alix zavolala do Alexejovej izby – a ja som nemohla veriť vlastným očiam. Bol úplne zdravý. Sedel na posteli, horúčka zmizla, na nohe nebol žiadny opuch, oči mal jasné... A Alix mi povedala, že Rasputin sa dieťaťa ani nedotkol, len stál pri posteli a modlil sa.“

Grigorij Rasputin sa narodil v roku 1869 v sibírskej dedine Pokrovskoje v Tobolskej oblasti. Ako mladík bol chatrného zdravia a možno práve preto putoval po kláštoroch a svätých miestach, aby sa uzdravil a zosilnel. Doma bol známy ako „Boží muž“. No existuje aj verzia, že zo svojho rodiska navždy utiekol, pretože sa zaplietol do krádeže koní.

Cárovi Mikulášovi II. a cárovnej ho predstavili príbuzní v zime roku 1905. Čoskoro sa po Petrohrade šírilo, že je „veštec“, „zázračný liečiteľ“ či „mních“ – hoci oficiálne nebol ničím z toho.

Hoci do hlavného mesta prišiel s manželkou a deťmi a prezentoval sa ako hlboko nábožný muž, rýchlo sa začali šíriť fámy o jeho bujarom živote. Zázraky vystriedali škandály – namiesto liečenia chorých vraj využíval svoje schopnosti na „hypnotizovanie“ žien.

Obhajoval sa tým, že ženy sa mu samy vrhajú k nohám a že „milosti sa dá porozumieť len cez hriech“. Jeho zvodnícke schopnosti boli legendárne, hoci mnohí nechápali, ako mohol získať toľko mileniek, keď viacerí životopisci tvrdili, že sa zriedka kúpal a jeho brada bola často plná zvyškov jedla.

„Ako vítaný hosť v honosných domoch vtedajšieho hlavného mesta, s prístupom k životu, o ktorom dovtedy netušil, sibírsky kazateľ dlho nezostal pri zemi. Jeho blízkosť k cárskej rodine mu stúpla do hlavy – začal sa vnímať ako všemocný. Rád ohuroval ľudí, najmä ženy, neuveriteľnými historkami o svojom vplyve, a tie sa šírili z úst do úst,“ opisuje historik Alexander Bohanov.

Najpikantnejšie fámy hovorili, že mal intímny vzťah s cárovnou a jej staršími dcérami. Dokonca sa spomínajú slová z „originálneho“ listu Alexandry Rasputinovi, ktoré koncom roku 1911 kolovali Petrohradom: „Len vtedy cítim pokoj v duši, keď, učiteľu, sedíš blízko mňa, keď bozkávam tvoje ruky a hlavu si opieram o tvoje blažené rameno...“

Tieto „tlačené listy“ poskytovali zámienku pre najodpornejšie klebety. Podľa Vladimira Kokovcova (pred revolúciou ruského ministra financií a premiéra, po revolúcii bankára v Paríži) však v skutočnosti len odrážali cárovninu mystickú povahu.

Tak či onak, monarchii, ktorá už stála na vratkých nohách, zasadili ďalší úder. Krajina sa otriasala a revolúcia visela vo vzduchu. Aj tí, čo stáli blízko cára, začali pochybovať o „bláznivom mníchovi“. A keď Rusko zažívalo porážky na frontoch prvej svetovej vojny, Rasputinovi odporcovia sa pýtali: nie je to náhodou cudzí špión? Prečo sa ho jednoducho nezbaviť?

A to sa aj stalo 16. decembra 1916. Sprisahanci ho vylákali do Jusupovovho paláca, kde ho najprv otrávili koláčmi, potom doň niekoľkokrát strieľali a napokon ho utopili v rieke, cez dieru vysekanú v ľadovej Neve. Mnohí sú presvedčení, že cár osobne tento čin schválil – po tom, čo vplyvom klebiet stratil dôveru v človeka, ktorý bol dlhý čas jeho najbližším spolupracovníkom.

„Svätý diabol“, ako ho prezývali, pred smrťou vyhlásil, že cárska dynastia zomrie spolu s ním. Proroctvo sa čoskoro naplnilo. Len o dva mesiace neskôr bol Mikuláš II. zosadený a s rodinou poslaný do vyhnanstva na Ural. V júli 1917 ich popravili tým najbrutálnejším spôsobom.

Údajná aféra s cárovnou Alexandrou je asi najrozšírenejší milostný mýtus o Rasputinovi. V jeho „cti“ dokonca vznikol aj nesmrteľný disko hit skupiny Boney M – „Ra, Ra, Rasputin, lover of the Russian queen“. Priame dôkazy o vzťahu však neexistujú, len spomínané listy, o ktorých obsahu sa historici sporia dodnes.

Čo je pravdepodobnejšie, sú záznamy z obsiahleho spisu, ktorý o sibírskom mystikovi viedla cárska polícia. Podľa nich Rasputin často navštevoval prostitútky. Fámy, že na dvore organizoval orgie so ženami z cárskeho okruhu, sa však nikdy nepotvrdili.

Ukázalo sa, že jeho „dobrodružstvá“ sa odohrávali skôr s dievčatami ľahkých mravov, speváčkami či ženami, ktoré k nemu chodili po radu. Niektoré dámy z vyššej spoločnosti priznali, že s Rasputinom mali intímny vzťah, no všetky rozhodne odmietali klebety o hromadných orgiách.

Znalci však hovoria, že jeho sila spočívala ešte v niečom ďalšom... V „náčiní“, ako by sa povedalo. Skôr než Grigorija Rasputina hodili do studenej rieky, jeho vrahovia mu odrezali pohlavný orgán. Ak ten, ktorý sa uchováva v jednom múzeu v Petrohrade, naozaj patril jemu – a jeho dĺžka je nemenej než 30 centimetrov – potom je jasné, aký „čarovný prútik“ používal na „hypnotizovanie“ žien a prečo mu „samé padali k nohám“...

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.