Do USA ste prišli v roku 1998 ako 22-ročná len s 500 dolármi. Ako vyzerali tie prvé dni a čo vám najviac pomohlo prežiť a uspieť v cudzej krajine?
"Tie úplne prvé dni boli veľmi zaujímavé. Prvé 4 dni som spala na zemi v obývačke u slečny, ktorá ma zamestnala. V novinách hľadala pre mňa a pre bývalého kolegu z práce, ktorý so mnou prišiel, podnájom a tak sme sa po 4 dňoch presťahovali tam. V byte nás bolo 6: Češi, Slováci a majiteľka bytu z Mexika. Hneď od začiatku som začala roznášať letáky, aby som si zarobila nejaké peniaze, keďže 500 dolárov nebolo dosť ani na jeden mesiac podnájmu. Našťastie Marcela, ktorá ma zamestnala, mi požičala peniaze na prežitie a na kúpu auta, bez ktorého by som sa tam nezaobišla.
Boli to ťažké časy na prežitie z mnohých dôvodov, ale kto a čo mi pomohlo prežiť, bola Marcela a moja láskavosť a pozitivita, ktorú si Američania vážili. Vždy boli veľmi milí a ochotní pomôcť, či vysvetliť, ako tam veci fungujú. Obdivovala som ich toleranciu a správanie na úrovni.
Na druhej strane našinci žijúci v českej a slovenskej komunite sa postupne pekne vyfarbili...boli to pekní podrazáci a zlodeji, okrem teda tej Češky, ktorá ma zamestnala. Tá mi pomohla prežiť tie ťažké začiatky a odraziť sa ďalej."
Katarina Van Derham ako úspešná modelka
Spomínate často na svoje detstvo — čo pre Vás znamenalo vyrastať v bývalom Československu a čo z toho Vás ovplyvňuje aj dnes?
"Detstvo som mala skromné, ale krásne. Všetko zakázané a nedostupné bolo o to viac vzrušujúce a keďže som narodená v znamení Strelca, tak mi to vyhovovalo. Rodičia v 80. rokoch kúpili obrovský TV satelit a dosť som bola prilepená na zahraničných hudobných kanáloch. Začala som vnímať západ, hlavne Ameriku a svet show businessu. Tým, že som bola dosť aktívne dieťa, pionierske akcie som mala veľmi rada. Na základnej škole som často bola predsedkyňou triedy a dokonca som aj viedla kroniku triedy, kde som všetky udalosti zaznamenávala. Myslím si, že tieto skúsenosti podporovali moje vodcovské vlohy a učili ma disciplíne. Naučili ma pracovať v tíme, nebyť sebeckou, pomáhať iným a vážiť si veci, keďže neboli len tak dostupné. “
Čo pre vás znamená úspech - uznanie. Je to skôr vnútorný pocit, kariérny cieľ alebo niečo iné? A menilo sa to rokmi?
"Úspech pre mňa znamená rôzne veci. Niekedy je to posunutie sa z bodu A do bodu B, niekedy je to získanie ocenenia, niekedy je to získanie novej príležitosti atď. Zriedka je pre mňa úspech o peniazoch. Rokmi sa menia len moje ciele, ale význam úspechu nie."
Ako sa z čašníčky v Santa Monice stala úspešna modelka a neskôr herečka? Aký bol ten prelomový moment?
“Od samého začiatku ako som prišla do Kalifornie sa Američania čudovali, prečo nie som modelkou. Ja som nevedela, čo im na to povedať, lebo z Európy som bola zvyknutá, že modelky musia byt vysoké, mega štíhle a mať určité rysy tváre. Lichotilo mi to, ale fakt som si nemyslela, že by som mohla ženám tam v modelingu konkurovať. Keď som časom začala robiť v reštaurácii Charly Temmel, chodil sa tam najesť aj herec a fitness model Christian Boeving. On sa ma tiež jedného dňa opýtal, že prečo nie som modelkou, a že ak chcem, tak že ma predstaví dobrému fotografovi, s ktorým už dlho robí. Tým, že mi to povedal ON, ponuku som prijala. Haha. Christian bol vtedy veľmi pekný chlap a priznám sa, že mi to lichotilo. Fotograf, ktorému ma predstavil bol veľmi dobrý a milý človek, s ktorým som nakoniec robila dlhé roky. Mala som šťastie, že som sa dostala medzi tých dobrých Američanov v LA a nie medzi nejakých využívačov. Takto som hneď dostala aj prvú prácu v modelingu.”
Objavili ste sa na viac ako 60 obálkach časopisov a v desiatkach kampaní — ktorá z tých skúseností vám dala najviac a prečo?
“Toto by bola veľmi rozsiahla odpoveď, lebo s každou titulkou a každou kampaňou príde aj unikátny príbeh. Ale spomeniem aspoň jednu kampaň na pivo. Veľa ľudí si možno neuvedomí váhu takejto ponuky v Amerike. Ponuky tohoto druhu idú len tým najvýznamnejším ľuďom. Od Lionela Messiho, cez Meghan Markle, Davida Beckhama, Jennifer Aniston, Post Maloneho, Serenu Williams, Jennifer Garner až po Katku z Ľubochne! (smiech). Ja som totiž vyhrala kampaň pre pivo St. Pauli Girl, kde zhruba z 1000 blondín v kastingu vybrali len štyri. Mňa medzi nimi. Potom Američania volili, koho chcú ako tvár kampane. Najviac hlasov som získala ja, čo znamenalo turné po Amerike na celý rok. A nielen to, dokonca som sa stala jedinou v histórii tejto kampane, ktorá dostala kontrakt aj na druhy rok, čím úplne porušili pravidla výberu.
Táto príležitosť bola nielen extrémne dobre platená, ale vďaka nej som okrem iného bola aj na billboarde na Time Square v New Yorku, objavila som sa vo veľkých amerických médiach ako je napríklad CNN, zúčastnila som sa veľa akcií ako je Superbowl ci Masters Tournament, získala som ponuky do telky atď... Na jednej akcii v New Yorku som podpisovala plagáty 7 hodín vkuse! Vtedy sociálne média ešte neexistovali a dodnes týždenne dostávam v pošte fotky na podpis.”
Ako sa zmenil svet krásy a modelingu od čias, kedy ste začínali, a čo podľa Vás znamená byť dnes úspešnou modelkou či herečkou?
“Ja som bola komerčnou modelkou a v tej dobe boli v trende sexy blondíny s veľkým poprsím a malými bokmi. Tento trend sa začal meniť koncom roku 2010, kedy prišla krátka vlna veľmi prirodzených dievčat. Dnes máme v modelingu omnoho viac typov žien. Populárne sú miešané rasy, zaujímavé a unikátne typy, ale stále nájdete aj tu klasickú krásu. Trend plus-size modelingu veľmi rýchlo zanikol, keď prišla éra lieku Ozempic.
Byť úspešnou modelkou alebo herečkou znamená aktívne pracovať v týchto oboroch. Sú to práce ako iné a nemusíte byť slávnou. Úspech a sláva sú dve odlišné veci. Mám napríklad kamarátku, ktorá je vo vyše 100 filmoch, ale slávna nie je . Je ale úspešná v tom, čo robí.
Ale ako ste sa na začiatku rozhovoru pýtali, čo je úspech... aj tu platí, že pre niekoho byť len v jednom filme môže znamenať úspech.”
Katarina Van Derham ako zakladateľka kozmetickej značky
Ako sa vyvíjala vaša značka kozmetiky (Glamour Garden Cosmetics) - vegánska, netestovaná na zvieratách. Čo pre vás znamená etická krása vo svete, ktorý je často značne komerčný?
"Glamour Garden Cosmetics vznikla v 2017 v Los Angeles ako limitovaná edícia produktov. Keď skončila, dlho som na mene Glamour Garden len sedela. Až pred dvoma rokmi, keď som stretla užasnú ženu Máriu, ktorá chcela ísť so mnou do biznisu, som toto meno oživila. Vlastniť značku dekoratívnej kozmetiky, ktorá pomáha ženám cítiť sa skutočne nádherne, bolo vždy jedným z mojich cieľov. Keby nebolo make-upu, v živote by som to nedotiahla tam, kde som to dotiahla. To je úprimná pravda.
Svet vás vždy bude posudzovať. Keď je žena pekne nalíčená, zvyšuje to jej vibrácie. Chcem, aby sa darilo aj iným ženám, a niekedy stačí len použitie správnych produktov a techník a dvere úspechu sa z ničoho nič otvoria.
V roku 2023 som s Máriou založila firmu Glamour Garden Cosmetics v Čechách a prvé produkty sme uviedli na trh v apríli 2025. Nesmierne ma teší, keď vidím ako ženám produkty pomáhajú. Teším sa s nimi a motivuje ma to robiť pre nich viac. Zákazníčky nám veria, lebo vedia, že my by sme napríklad nikdy nedovolili výrobcom kozmetiky popučiť lienky a z ich krídelok vyrobiť červené farbivo do našich produktov. Toto je, bohužiaľ, stále v praxi bežné a veľa kozmetických firiem sa nepozastavuje, odkiaľ ich jednotlivé zložky pochádzajú. Krása by mala byť vždy etická a nikdy by nemala byť na úkor života iných tvorov.”
Vegánstvo a etický životný štýl sú súčasťou vašej identity už dlhé roky. Čo znamená byť „vegan“ pre Katarínu Van Derham?
"V roku 1994 som sa stala vegetariánkou, o 15 rokov neskôr vegánkou. Vegánstvo nie je ešte perfektné, ale je najbližšie k etickému životu. Svet je stále ešte len v plienkach a, bohužiaľ, dosť primitívny. Jedného dňa sa generácie, čo prídu po nás, pozrú do histórie sveta a nebudú chápať, ako sme mohli jesť mŕtvoly. Pretože to v skutočnosti jeme, keď jeme mäso. Ja som vždy nejako tak žila v budúcnosti a preto je vegánstvo pre mňa veľmi dôležité. Viem, že zvieratá nemusia trpieť a už vôbec nie umrieť a že jedného dňa sa pravé mäso vôbec nebude jesť.”
Katarina Van Derham ako amnasádorka Women Changing the World
Prečo je podľa Vás dôležité, aby sa súťaž Women Changing the World dostala aj na Slovensko a do Česka? Čo vás osobne presvedčilo stať sa ambasádorkou práve tu?
“V živote som sa naučila, že vo svete je veľmi veľa šikovných ľudí, ale nie všetci dostanú príležitosti, ktoré si zaslúžia. Tým, že žijem v LA už viac ako 27 rokov, zdravé sebavedomie je pre mňa bežná vec. Tu si človek musí veriť, ak chce preraziť. Na Slovensku a v Čechách to ešte úplne nie je súčasťou našich kultúr. Ženy sa stále podceňujú, zhadzujú samé seba a potom aj iných. Sú až veľmi skromné a neveria si. Príliš veľa skromnosti hraničí s hlúposťou. V tichosti trpia a cítia sa nedocenené. A pritom sú také užasné! Ženy v Česku a na Slovensku treba potiahnuť hore, treba im podať pomocnú ruku a hlavne im dať príležitosti tak, ako mne dali Američania. Vždy som stála na strane žien a preto som s radosťou úlohu ambasádorky prijala.”
Mnohé ženy si myslia, že nemajú „dosť veľký príbeh“ na to, aby sa prihlásili. Čo by ste im odkázali?
“Príbeh nemusí byť veľký. Aj tá najmenšia pomoc je pomoc a je vo svete dôležitá. Nezáleží na tom, či žena robí niečo malé alebo veľké, čím mení život niekoho alebo niečoho v lepší. Nominovať sa na Women Changing the World je konečne príležitosť pre ženy, ktoré potrebujú od niekoho trochu podpory.... niekoho, kto by ich len tak trocha „potlačil“. Na to sme tu my!
Keď sa žena nominuje a prípadne aj vyhrá, nepriláka pozornosť len na seba. Priláka ju aj na komunitu, ktorú reprezentuje. A práve tu tieto nominácie naberajú ešte väčší význam.”
Ako by ste popísali typ ženy, ktorú súťaž hľadá? Je to podnikateľka? Mama? Učiteľka? Dobrovoľníčka? Umelkyňa?
“Všetky ženy, ktoré ich profesiou pomáhajú zmeniť životy iných k lepšiemu. Sú to ženy vo verejnom priestore, médiách, neziskových organizáciách, vede, marketingu, financiách, športe, potravinárstve, v oblasti udržateľnosti, kultúry, atď.. Všetky kategórie sú uvedené na našej web stránke wcwa.cz, na ktorú čitateľky pozývam.”
Aký typ nenápadných, každodenných činov môže viesť k tomu, že niekto mení svet viac, ako si uvedomuje?
“Môže to byť napríklad žena, ktorá je doma na plný úväzok, lebo sa stará o niekoho chorého, ktorý je závislý na jej pomoci 24 hodín denne. Takisto to môže byť žena, ktorá robí v útulku pre zvieratá a zachraňuje životy. Ale aj podnikateľka, ktorá svojou firmou ponúka udržateľné produkty, čo pomáhajú našej planéte. Novinárka, ktorá bojuje za pravdu atď.. Tých príkladov je nekonečno.”
https://www.zenyvmeste.sk/women-changing-the-world-award-kamila-palickova/
Mnohé ženy sa boja prihlásiť, lebo si povedia „ja nič extra nerobím“. Stretávate sa s týmto pocitom u žien? Ako ich viete povzbudiť?
“Áno, bohužiaľ, stretávam. Štatistiky dokazujú, že väčšina mužov sa preceňuje a väčšina žien sa podceňuje. A potom sa čudujeme, že muži stále vo všetkom dominujú. Aj keď sú si niektoré ženy svojej hodnoty vedomé, hanbia sa nominovať, lebo im to pripadá povrchné alebo zbytočné. Tohto myslenia sa musíme čo najskôr zbaviť!
Ženy by si mali uvedomiť, že keď robia niečo dobré, tak by mali inšpirovať aj iných a nenechať si to len pre seba. Inšpiráciou potiahnu iné ženy hore. Takto sa mení svet k lepšiemu, moc je v nás.”
Ako definujete „ženu, ktorá mení svet“? Je to veľká líderka, alebo skôr niekto, kto potichu pomáha tam, kde je to najviac treba?
“Nemusí to byť len jeden typ. Veľa introvertných žien robí veci potichu, ale skvelo. Líderkou môžu, a nemusia byť. Ženy, ktoré menia svet, nie sú dokonalé, ale sú odvážne. Idu vkuse dopredu, lebo rozumejú dôležitosti slúžiť spoločnosti a zároveň sú si vedomé svojich hodnôt.
Sila ženy sa nemeria hlasitosťou, ale dopadom. Či už väčším, alebo menším. Jednoducho povedané, jej prítomnosť robí svet o kúsok krajším, múdrejším alebo láskavejším.”
Čo by ste chceli na záver odkázať ženám, ktoré majú príbeh, ale neveria si? Prečo by sa mali prihlásiť práve teraz – a nie čakať na „dokonalý moment“?
“Každá žena má príbeh, ktorý si zaslúži byť počutý. A často práve tie, ktoré o sebe najviac pochybujú, majú v sebe najväčšiu silu. Sebavedomie neprichádza v okamihu, keď je všetko dokonalé, práve naopak. Rodí sa v momente, keď napriek strachu urobíme krok dopredu.
Chcela by som ženám povedať toto:
Nečakajte na ideálne podmienky. Neexistujú.
Život sa nepýta, či ste pripravené. On sa jednoducho deje. Vaša odvaha môže byť presne tou iskrou, ktorá zmení nielen váš život, ale možno aj život niekoho iného, kto potrebuje počuť váš príbeh.
Nominujte sa teraz – pretože teraz je jediný skutočný moment, ktorý máme.
Váš príbeh môže práve dnes začať inšpirovať. A ak vás niečo drží späť, vedzte, že to nie je nedostatok talentu ani hodnoty… je to iba malý hlas pochybnosti, ktorý nemá žiadnu moc, keď sa rozhodnete vykročiť.
Ja sa teším, keď vás na našom finále 12.2. v Prahe stretnem."
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Zdroj: zenyvmeste.sk
Autor: Miriam Zsilleova
