Takmer nikto ich nezbiera, pretože vyzerajú ako zhnité kuriatká. V skutočnosti sú lahôdkou

Nenápadné „trúbky“ splývajú s lístím, preto si ich v lese často ani nevšimnete.iStock

Na prvý pohľad pôsobia, akoby už patrili do koša – tmavé, scvrknuté a nevábne. No práve tieto huby skrývajú jedno z najväčších prekvapení v kuchyni. Lievik trúbkovitý, známy aj ako Craterellus cornucopioides, patrí medzi najaromatickejšie huby Európy a vo vybraných kuchyniach je považovaný za delikatesu.

Lievik trúbkovitý – hubový poklad lesa

Lievik trúbkovitý je jedlá huba z čeľade kuriatkovitých (Cantharellaceae), rozšírená v Európe, Severnej Amerike aj časti Ázie. U nás ju možno nájsť najmä v listnatých a zmiešaných lesoch, často pod bukmi a dubmi, s ktorými vytvára mykorhízu. Obdobie zberu trvá od augusta do novembra, no počas teplejších a vlhších rokov sa objavuje už v júli.

Ľudovo sa jej hovorí „čierne trúbky“, alebo „komínky“. Už tieto názvy prezrádzajú jej typický vzhľad – tenký, trúbkovitý plodničný tvar, zvnútra dutý a na povrchu sfarbený do tmavosiva až čierna. Dorastá do výšky 5–15 cm a šírky 3–8 cm. Huby zvyčajne rastú v húfoch, čo umožňuje zozbierať ich väčšie množstvo naraz, no ich tmavá farba ich robí ťažko viditeľnými medzi listami.

Ako ich nájsť?

Tieto huby obľubujú vlhké a zatienené miesta, preto sa najčastejšie vyskytujú v starších bučinách a dubových lesoch, kde vrstva opadaného lístia chráni pôdu pred vysušením. Najviac sa ich darí v oblastiach s vápenatou pôdou. Ich výskyt je dokonca znakom zdravého lesného ekosystému – rastú iba tam, kde sú stabilné podmienky a bohatá vegetácia stromov.

Prečo sa oplatí ich zbierať?

Napriek tomu, že vyzerajú nenápadne, patria medzi jedny z najchutnejších húb. Ich vôňa je intenzívna, pripomína sušené huby či lesný podklad. Aj preto sú vyhľadávané najmä vo francúzskej a talianskej kuchyni, kde sa považujú za lahôdku.

Doska na krájanie patrí medzi najpoužívanejšie pomôcky v kuchyni a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Ako vyčistiť silne znečistenú dosku? Tento trik si zaslúži potlesk

Najčastejšie sa používajú sušené – v tejto forme získavajú ešte výraznejšiu arómu. Po usušení sa ľahko lámu a možno ich zomlieť na jemný prášok, ktorý poslúži ako prírodné dochucovadlo polievok, omáčok či mäsových marinád.

Ako ich spracovať v kuchyni?

Lievik trúbkovitý po usušení získa ešte výraznejšiu arómu – stačí ich pridať do ragú či rizota a jedlo dostane gurmánsky rozmer.iStock

Pred sušením je dobré plodnice rozrezať pozdĺžne, aby sa z dutín odstránili zvyšky pôdy a lístia. Sušia sa 6–10 hodín, až kým nie sú úplne krehké. Následne sa ukladajú do sklenených nádob s pohlcovačom vlhkosti.

Zo sušených alebo čerstvých lievikov môžete pripraviť:

hubový prášok ako korenie do omáčok či polievok,
aromatické maslo do mrazničky,
omáčky so smotanou, vínom a bylinkami,
rizoto, cestoviny alebo náplne do pirohov a slaných koláčov.

Ich chuť výborne ladí s cibuľou, cesnakom, tymianom a čiernym korením. V spojení s mäsom dodajú hĺbku marinádam na hydinu alebo divina, no rovnako sa osvedčia aj v rastlinných receptoch s koreňovou zeleninou.

Čo si z toho vziať

Lievik trúbkovitý je dokonalým dôkazom, že to najcennejšie sa často skrýva za nenápadným vzhľadom. Napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerá ako pokazená huba, jeho aróma a chuť ho radia medzi skvosty lesnej kuchyne. Ak ho raz ochutnáte, zistíte, že tieto „zhnité kuriatká“ sú v skutočnosti jedným z najväčších darov jesenného lesa.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.

Zdroj: slovazeny.sk