Finančné a kybernetické podvody na Slovensku naberajú na intenzite a zároveň sa stávajú čoraz sofistikovanejšími. Podvodníci pritom cielia na všetky vekové skupiny. Od mladých ľudí, ktorí chcú investovať do kryptomien, až po seniorov, ktorých manipulujú prostredníctvom telefonátov s legendou o rodinnom príslušníkovi v núdzi.
Len pri útokoch zameraných na starších ľudí prišli občania Slovenska v posledných rokoch o viac ako sedem miliónov eur. Na rastúce riziká upozorňuje Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá zverejnila prehľad najčastejších podvodov, s ktorými sa dnes Slováci stretávajú.
Kryptopodvody a falošné investície
Jednou z najčastejších pascí sú podvodné investičné platformy alebo projekty spojené s kryptomenami. Tie lákajú nových investorov na nereálne sľuby vysokých výnosov, ktoré môžu podľa reklamy dosahovať 20 až 50 percent mesačne. Súčasťou ponuky býva aj údajná garancia zisku alebo minimálne riziko.
Podvodníci využívajú agresívnu reklamu najmä na sociálnych sieťach a často sa odvolávajú na známe osobnosti či influencerov, ktorí mali prostredníctvom danej platformy údajne zbohatnúť. Po kliknutí na reklamu nasleduje rýchly kontakt zo strany takzvaného investičného poradcu, ktorý presvedčí používateľa na prvý vklad, zvyčajne v rozmedzí 200 až 1 000 eur.
Na podvodnej platforme potom investor vidí, ako jeho peniaze „zarábajú“. Tento falošný rast má motivovať k ďalším a vyšším investíciám. Problém prichádza v momente, keď si chce investor výnos vybrať. Vtedy sa objavia rôzne prekážky, a to poplatky, dane či ďalšie overenia identity, ktoré si vyžadujú nové platby. Po ich uhradení komunikácia spravidla končí a peniaze sú nenávratne stratené.
„Od januára 2026 platí na Slovensku pre poskytovateľov kryptoaktív a poskytovateľov súvisiacich služieb sprísnená regulácia, ktorá sa týka najmä poskytovania licencie od NBS a povinnej identifikácie klientov. Predpokladáme, že falošní investori prídu s novými a kreatívnejšími postupmi, preto treba byť aj naďalej ostražitý,“ upozorňuje prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil.
Telefonáty z banky či polície
Ďalšou častou formou podvodu sú telefonáty, ktoré pracujú s psychologickým tlakom. Podvodníci sa predstavujú ako pracovníci banky alebo policajti a snažia sa vyvolať paniku. Tvrdia napríklad, že na účte sa uskutočnila podvodná transakcia, niekto sa pokúša zobrať úver na meno klienta alebo bol účet napadnutý.
Následne sa prezentujú ako osoby, ktoré chcú situáciu vyriešiť. Pod časovým tlakom presviedčajú obeť, aby okamžite previedla peniaze na „bezpečný účet“, kde majú byť prostriedky chránené. V skutočnosti však ide o účet pod kontrolou podvodníkov.
„Aj keď sa zdá, že na tento podvod veľa ľudí nenaletí, opak je pravdou. Podvodníci bývajú veľmi presvedčiví a okrem používania reálnych mien a titulov vedia používať aj maskovanie telefónnych čísel, tzv. spoofing. Telefónne číslo sa tak na displeji zobrazí ako číslo banky alebo polície. Spoľahlivým znakom podvodu je nutnosť konať pod nátlakom a v časovom strese. Banky ani polícia takto s poškodenými nekomunikujú,“ vysvetľuje viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
Emocionálne vydieranie seniorov
Špecifickou skupinou obetí sú seniori, na ktorých podvodníci útočia najmä cez rodinné väzby. Typickým scenárom je telefonát od osoby, ktorá sa vydáva za príbuzného. Hovor býva emotívny, často sprevádzaný plačom alebo panikou.
Podvodník tvrdí, že spôsobil dopravnú nehodu, potrebuje peniaze na urgentnú operáciu alebo na mimosúdne vyrovnanie. Zároveň zdôrazňuje, že o situácii nesmie nikomu povedať. Senior je následne presvedčený, aby vybral hotovosť z banky a odovzdal ju osobe, ktorá príde k dverám, prípadne ju vložil na určený účet.
Ak obeť odovzdá prvú sumu, podvodníci sa často ozvú znova s ďalším príbehom a požiadavkou na vyššiu sumu.
„Len v posledných rokoch prišli slovenskí seniori takýmito a podobnými legendami o viac ako sedem miliónov eur, pričom skutočné číslo môže byť vyššie, keďže mnohí poškodení sa za podvod hanbia a nenahlásia ho,“ upozorňuje Pavol Jakubov.
Ako sa chrániť
Odborníci upozorňujú, že základnou ochranou je opatrnosť pri manipulácii s peniazmi a osobnými údajmi. Banky, polícia ani Národná banka Slovenska nikdy nežiadajú prístupové údaje do internet bankingu, PIN kódy alebo SMS autorizácie.
Rovnako je dôležité neklikať na podozrivé odkazy v SMS správach či e-mailoch a vždy si overiť, či má investičná spoločnosť potrebnú licenciu alebo registráciu. Pri telefonátoch, ktoré vyvolávajú stres a nútia k rýchlemu rozhodnutiu, odborníci radia hovor ukončiť a situáciu si overiť priamo v banke alebo u polície.
Ak sa človek stane obeťou podvodu, mal by ho bezodkladne nahlásiť polícii a informovať aj svoju banku. V prípade, že podvod spôsobí finančné problémy alebo zníži schopnosť splácať úvery, je podľa odborníkov dôležité komunikovať s veriteľmi a situáciu riešiť čo najskôr.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
