Na svete trpí takmer 3,5 miliardy ľudí ochoreniami ústnej dutiny, ako sú zubný kaz či ochorenia ďasien, upozorňuje Tim Thomassen z Amsterdamskej univerzity. Hlavnou príčinou je často bakteriálny zubný povlak, preto je základom dôkladné čistenie zubov.
Thomassen v rámci svojej dizertačnej práce skúmal účinnosť rôznych typov zubných kefiek, dĺžku čistenia a hygienické odporúčania. Zohľadnil desiatky medzinárodných klinických štúdií, vypracoval systematické prehľady a vykonal vlastné experimenty. „Pokročilé technológie zohrávajú v prevencii zubného kazu a ochorení ďasien menšiu úlohu, než si mnohí myslia. Keďže rozdiely medzi produktmi sú často minimálne, najväčší vplyv majú samotní používatelia,“ vysvetľuje.
Výskum potvrdil, že elektrické kefky odstraňujú povlak efektívnejšie než manuálne, no rozdiel medzi hlavnými typmi elektrických kefiek je v bežnom používaní zanedbateľný. Odborníci preto odporúčajú, aby výrobcovia investovali skôr do vzdelávania používateľov a udržateľných dizajnov než do stále drahších modelov.
Čo sa týka času čistenia, vedci odporúčajú dve minúty dvakrát denne. Len tak je možné účinne odstrániť zubný povlak. „Dve minúty čistenia odstránia výrazne viac povlaku než jedna, no tretia minúta už neprináša zásadný prínos,“ zdôrazňujú autori štúdie.
Zistilo sa, že používatelia manuálnych kefiek, ktoré sú stále najrozšírenejšie, si čistia zuby v priemere necelé 1,5 minúty. „Vieme, že čistenie funguje a našťastie sa priemerný čas čistenia v posledných rokoch zvyšuje, no mnoho ľudí stále nečistí dostatočne dlho,“ dodáva Thomassen. Používatelia elektrických kefiek dosahujú priemerný čas 2,5 minúty, čiastočne vďaka zabudovaným časovačom.
Thomassen tiež analyzoval odporúčania stomatologických organizácií po celom svete. Len tretina z nich poskytuje jasné a dostupné inštrukcie online. „Toto je potrebné zlepšiť. Dobrá ústna hygiena sa začína dostupnými, zrozumiteľnými a praktickými informáciami, ktoré ľudia môžu okamžite aplikovať,“ zdôrazňuje odborník.
Podporuje preto vytváranie praktických odporúčaní prispôsobených životnému štýlu, možnostiam a rozpočtu ľudí, aby si každý mohol zabezpečiť zdravie ústnej dutiny. „Existuje jasná potreba vypracovať národné odporúčania pre ústnu hygienu založené na dôkazoch a prispôsobené rôznym potrebám a preferenciám. Takéto usmernenia by pomohli zmenšiť priepasť medzi výskumom a každodennou praxou a podporili by pacientov aj odborníkov v oblasti ústneho zdravia,“ uzatvára Thomassen.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
