Vysoký krvný tlak je vážny stav, ktorý netreba podceňovať. Postupne totiž poškodzuje cievy, srdce, obličky aj zrak. Dlhodobo nemusí vykazovať žiadne príznaky, no bez liečby často vedie k cievnej mozgovej príhode, infarktu či zlyhaniu obličiek.
Rušivé signály
Za hranicu hypertenzie sa považuje tlak 140/90 mm Hg. Mnoho ľudí však jednorazovo zvýšené hodnoty ignoruje a pripisuje ich stresu, káve či únave. Opakované nameranie takýchto hodnôt je však varovným signálom. Ešte nebezpečnejší je tlak nad 180/110 mm Hg, ktorý už predstavuje urgentný stav.
Nie vždy sú však rozhodujúce len čísla. Medzi varovné príznaky, ktoré si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc, patria:
- silné bolesti hlavy,
- závraty,
- rozmazané videnie,
- dýchavičnosť,
- bolesť na hrudníku.
V takejto chvíli nečakajte a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Nebezpečné môžu byť aj nižšie hodnoty tlaku, ak ich sprevádzajú tieto ťažkosti.
Jednoduchá prevencia
Keďže hypertenzia môže dlho prebiehať bez príznakov, odporúča sa pravidelné meranie tlaku, aj keď sa človek cíti dobre. Najlepšie je merať tlak doma podľa jednoduchej schémy: dve merania ráno a dve večer počas niekoľkých dní po sebe. To poskytne spoľahlivý obraz o zdravotnom stave.
Ak sú namerané hodnoty znepokojujúce, je potrebné vyhľadať lekára. Ten nielen zmeria tlak, ale aj zhodnotí životný štýl, užívané lieky a možné sprievodné ochorenia. Príčinou vysokého tlaku môžu byť napríklad aj reumatické či degeneratívne ochorenia alebo chronický stres.
Diagnóza nie je rozsudok smrti
Hypertenzia neznamená koniec aktívneho života. Dá sa s ňou žiť dlho a kvalitne, ak je pod kontrolou. Kľúčom sú pravidelné merania a zdravá životospráva. Už malé zmeny v každodennom živote môžu priniesť veľké výsledky. Napríklad 30-minútová prechádzka denne alebo polovičný príjem soli dokážu znížiť tlak o niekoľko jednotiek, čo má v dlhodobom horizonte obrovský význam.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
