V ruchu mesta mnohí z nás reagujú pri prechádzaní cez cestu automaticky. Auto zastaví, prejdeme a ideme ďalej. Ľudia, ktorí si však vedome nájdu čas na poďakovanie, často prejavujú zvláštnu mentálnu schopnosť. Nenechajú sa úplne pohltiť stresom okolia. Odborníci to nazývajú emocionálna sebakontrola. Kto zdvihne zrak, dá krátky signál a ocení ohľaduplnosť vodiča, premení napätú situáciu na malý moment spojenia.
Psychológia tento jav označuje ako kognitívne prehodnotenie. Namiesto vnímania len nebezpečenstva a tlaku si tieto osoby uvedomujú kooperatívnu stránku situácie. Vodič zastavil, čo je milé a zaslúži si uznanie. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa pravidelne poďakujú, lepšie zvládajú frustráciu, kontrolujú impulzívne správanie a udržiavajú harmonickejšie vzťahy.
Čo znamená „ďakujem“ pre vodiča?
Krátky signál vďaky pôsobí ako brzda proti zlej nálade za volantom. Vodiči cítia, že ich niekto vníma, čo znižuje riziko, že budú pokračovať v jazde podráždene alebo agresívne. Jeden jediný chodec tak môže spustiť pozitívnu reťazovú reakciu, ktorá prospeje viacerým účastníkom cestnej premávky.
Vďačnosť ako pohľad na svet
Ľudia, ktorí pravidelne ďakujú, vnímajú svoje okolie inak. Nevidia len dopravu, ale aj rozhodnutia a snahu druhých. Psychológovia hovoria o návyk vďačnosti, postoji spojenom s vyššou spokojnosťou a stabilnejšími vzťahmi.
Zaujímavé je, že títo ľudia sú často viac prítomní. Kým mnohí bezmyšlienkovite prechádzajú cez cestu so zrakom upretým do telefónu, oni si na chvíľu uvedomia prítomný okamih. Je to malý moment všímavosti, ktorý je zadarmo a okamžite účinný.
Ako si tento zvyk osvojiť?
Stačí pár jednoduchých krokov:
- Pri najbližšom zastavení auta vedome zdvihnite ruku na znak vďaky.
- Na chvíľu nadviažte očný kontakt.
- Tento postup dôsledne opakujte.
Po niekoľkých dňoch sa toto gesto stane takmer automatickým a zároveň zmení váš prístup v premávke.
Malé gesto, veľký efekt
Experti potvrdzujú, že takéto malé momenty výrazne zlepšujú atmosféru na cestách. Tam, kde sa prejavuje ohľaduplnosť a uznanie, klesá napätie, či už ste za volantom, idete pešo alebo na bicykli.
Prívetivé zakývanie síce nezmení celý svet, no spríjemní ho aspoň v malom. A niekedy práve to stačí, aby sa naše spolužitie stalo znesiteľnejším.
Takže nabudúce na priechode pre chodcov jednoducho na chvíľu zamávajte, možno sa aj usmejte a sledujte, čo sa stane.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
